SAMUEL MIKOVÍNI. Geodet a kartograf Astronóm a matematik. Staviteľ a architekt. Vojak

Rytec Geodet a kartograf Astronóm a matematik Vodohospodár Staviteľ a architekt Pedagóg Vojak

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

SAMUEL MIKOVÍNI

významný slovenský inovátor

4

Život a dielo

6

Súkromný život a štúdium

8

Pôsobenie

10

Najvýznamnejší prínos a ocenenia

14

Geodézia a kartografia

18

Matematika a astronómia

22

Vodné hospodárstvo

24

Staviteľstvo a architektúra

26

Banské meračstvo

32

Historický význam

36

Záverečný panel

38

Súčasné prístroje

42

NITT SK


Život a dielo 4

SAMUEL MIKOVÍNI


(dátumovo nedokladované) štúdium v Lučenci 1719 štúdium medirytectva v Norimbergu u Johanna Georga Puschnera 1721 – 1722 štúdium „božských vied matematických“ na univerzite v Altdorfe 1723 – 1725 štúdium na univerzite v Jene, kde získava titul zememeračský inžinier 1725 – 1735 stoličný inžinier vo vtedajšom Prešporku 1735 cisársko-kráľovský geometer (pomenovanie v súčasnosti geodet) stredoslovenských banských miest vymenovaný cisárom Karolom VI. poverený založením baníckej školy v Banskej Štiavnici, prvý riaditeľ a profesor baníckej školy v Banskej Štiavnici, prvej vyššej technickej školy v Európe 1744 poverený cisárovnou Máriou Teréziou viesť fortifikačné práce v Sliezsku počas vojny s Pruskom 1749 na základe žiadosti cisárovnej Márie Terézie pripravil projekty kráľovského paláca v Budíne, na stavbu ktorého vypracoval projekt a realizoval úpravu hradného vrchu a stavbu vodárne, neskôr viedol stavebné práce na tomto paláci 1750 riešenie protipovodňovej ochrany na rieke Váh v okolí Trenčína. Na následky prechladnutia na ceste z Trenčína do Banskej Štiavnice umiera. Miesto úmrtia a pochovania nie sú známe.

- - --- - --- - --- - --- - --- - --- - --- - --- - --- - --- - --- - --- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - --

1686 (1700?) Samuel Mikovíni sa narodil v Turíčkach (Ábelovej) v rodine evanjelického farára

5

Súkromný život a štúdium

SAMUEL MIKOVÍNI


Grusonovo diagramové počítadlo Fototeodolit Lechner (Wilh Müller) No. 358

6

a ocenenia SúkromnýNajvýznamnejší život a prínos štúdium

Otec Samuela Mikovíniho, Samuel Mikovíni st. bol evanjelický farár a patril k chudobnej vrstve breznianskych Mikovíniovcov. Mikovíniovci žili roztratene po celom Slovensku od Košíc až po Skalicu. Jednou z doposiaľ nerozriešenou otázkou je matka Samuela Mikovíniho. Z mladosti Samuela Mikovíniho poznáme iba niekoľko oporných bodov. Presný dátum narodenia a miesto nevieme jednoznačne určiť. Je však dokázateľné, že v roku 1712 bývali Mikovíniovci v Ábelovej. Tento dátum možno považovať za medzník. Z tohto môžeme vyvodzovať, že ľudovú školu vychodil v Ábelovej, latinskú školu v Lučenci, kde bolo súkromné učilište Františka Bulovského. Prvá stopa o odbornom štúdiu a odbornej činnosti je z roku 1719, keď Mikovíni vyryl pre Mateja Bela mapu Demänovskej jaskyne a niekoľko ilustrácií s pohľadom na Sklené Teplice a Vyhne do diela Prodromus, ktoré vyšlo v roku 1723 v Norimberku. V ďalšom štúdiu pokračoval na altdorfskej univerzite, kde študoval „božské matematické vedy“ od 30. júna 1721 do 30. júna 1722. Z Altdorfu Mikovíni prešiel do Jeny, kde ukončil štúdium v r. 1725 ako zememeračský inžinier.

Prostriedky na štúdium si vedel opatriť Samuel Mikovíni svojou prácou. Takto sa začali už v Norimberku rozvíjať naplno jeho umelecké schopnosti. Stredoveký Norimberk vedel poskytnúť Mikovínimu veľké množstvo námetov. Jeho tvorivý génius sa mohol dostatočne vyžiť v krásach norimberskej mestskej účelovej architektúry. Pre návštevníkov mesta zhotovil stručného sprievodcu po Altdorfe. Na všetkých zobrazených námetoch, ktoré vytvoril Mikovíni, sa prejavila geometrická presnosť.

Nivelačný prístroj Kern

7

Pôsobenie

SAMUEL MIKOVÍNI


Ľudovít Tomáš Mikovíni, narodený v roku 1733 v Bratislave, po vyštudovaní baníckej školy pôsobil ako banský inžinier. Na začiatku sedemročnej vojny ako 23-ročný nastúpil do armády, o dva roky bol už poručíkom a od roku 1761 kapitánom. Na začiatku vojny o bavorské dedičstvo roku 1778 ho povýšili na plukovníka a roku 1787 sa stal generálmajorom. Bojoval aj v poslednej protitureckej vojne (1788 – 1790), kde sa vyznamenal pri dobytí Belehradu. Dva roky po skončení vojny odišiel do výslužby, vzápätí však v Prahe 6. novembra 1792 nečakane zomrel.

8

Po skončení štúdia a krátkom pôsobení v Nemecku sa Samuel Mikovíni vracia do Uhorska. V roku 1725 sa Samuel Mikovíni stáva stoličným matematikom v Bratislave. Ako cisársko-kráľovský geometer (v súčasnosti geodet) sa venoval melioračným prácam, najmä protipovodňovej úprave brehov a zabezpečovaniu splavnosti Dunaja a Váhu. Zaoberal sa aj astronómiou v observatóriu, ktoré si zriadil vo vlastnom dome na Laurinskej ulici v Bratislave.

Karol Samuel Mikovíni, narodený v roku 1730 v Bratislave, bol významným zememeračom. v roku 1747 napísal a mapami vybavil dielo pojednávajúce o pláne Komárna a tamojšej pevnosti.

16. júna 1727 sa Samuel Mikovíni oženil. Manželkou bola Anna Regina Giliková, narodená a bývajúca vo Svätom Jure. Manželia Mikovíniovci mali spolu 5 detí, v čase úmrtia otca žili dvaja synovia a dcéra.

V roku 1731 poveril cisár a kráľ Karol VI. Mikovíniho spracovaním máp do najväčšieho diela Historicko-zemepisné vedomosti o novom Uhorsku, známe pod názvom Noticie. Mikovíni vytvoril podrobné mapy 12-tich stolíc Uhorska a prispel ilustráciami viacerých slovenských miest a hradov.

V roku 1735 panovník vymenoval Mikovíniho za cisársko-kráľovského inžiniera banských miest. Zároveň ho poveril zriadením baníckej školy v Banskej Štiavnici, kde ho vymenoval za profesora a riaditeľa. Vymenovaním za riaditeľa a profesora baníckej školy, ktorá bola vlastne prvou vyššou technickou školou v Európe, nebolo jeho jediným verejným uznaním. V tom istom roku ho totiž zvolila za svojho člena Pruská kráľovská akadémia vied v Berlíne.

V roku 1744 po vypuknutí 2. sliezskej vojny Mária Terézia pozvala Samuela Mikovíniho na poradu dvorskej vojenskej rady do Bratislavy. Panovala totiž obava, že pruský kráľ Fridrich II. sa bude chcieť zmocniť banských miest na strednom Slovensku. Panovníčka ho vymenovala za vojenského inžiniera v hodnosti majora. Mikovíni sa vo vojne prejavil ako odborník vynikajúcich kvalít. Dokladom toho je množstvo vojenských máp dodnes uchovaných vo viedenskom Vojenskom archíve. Okrem toho sa tu nachádza jeho plán jazdeckých kasární v Bratislave, ktoré navrhoval postaviť pred mestskými hradbami. Plán sa síce v navrhovanej podobe neuskutočnil, no zaiste bol známy projektantom a staviteľom tzv. Vodných kasární v Bratislave postavených v r. 1763. Mikovíniho prepustili z armády 25. 12. 1745 po uzavretí Drážďanského mieru. Od roku 1748 sa Mikovíni z poverenia Márie Terézie venoval príprave projektov pre výstavbu kráľovského paláca v Budíne.

Samuel Mikovíni ako vedec, riaditeľ a profesor baníckej školy v Banskej Štiavnici vychoval desiatky odborníkov, ktorí sa presadili vo viacerých sférach. Okrem iných to boli napríklad vynálezca a konštruktér Jozef Karol Hell (1713 – 1789), matematik a astronóm Maximilián Rudolf Hell (1720 – 1792), ako aj dvaja Mikovíniho synovia.

Ako inžinier banských miest Mikovíni získal veľký vplyv a uznanie. Jeho najväčšou prácou boli vodné diela (tajchy) v okolí Banskej Štiavnice. Tieto umelé jazerá dodávali vodu pre pohon banských strojov. Začiatkom roku 1750 požiadal senát mesta Trenčína Mikovíniho, aby prišiel vybudovať protipovodňovú hrádzu pri Váhu. Pri týchto prácach v teréne v chladnom počasí ochorel, a preto sa rozhodol odísť domov do Banskej Štiavnice. Na spiatočnej ceste z Trenčína Mikovíni 23. marca 1750 zomrel. Dodnes sa nepodarilo zistiť, kde skonal a ani kde je pochovaný. 9


SAMUEL MIKOVÍNI


štiavnické

ka

tajchy Evič

Klinger (Foto-Lužina)

Počúvadlo (Foto-Luž

ina)

10

štiavnické tajchy (Foto-Lužina) 11

Prvé výsledky mimoriadne nadaného Samuela Mikovíniho sa datujú do obdobia jeho štúdií v Norimbergu. Do diela Mateja Bela „Prodromus“ vyryl Bucholtzovu mapu Demänovskej jaskyne. V roku 1725 sa stáva stoličným inžinierom vo vtedajšom Prešporku. Venoval sa predovšetkým protipovodňovým úpravám brehov Dunaja a Váhu. Okrem toho vybudoval vo svojom dome observatórium, z ktorého vykonával astronomické pozorovania a merania. Je to vôbec prvá hvezdáreň na území Slovenska, o ktorej sú písomné správy. Vypracoval novú metódu merania tzv. astronomickogeometrickú založenú na základe štyroch konštrukčných metód: astronomickom, geometrickom, magnetickom a hydrografickom. Tieto metódy používal na tvorbu máp, ktoré presnosťou podstatne prevyšovali doteraz vyhotovené mapy. Zmenil aj grafické vyjadrenie prvkov mapy, najmä formu vyjadrenia reliéfu. Kopčekovú metódu postupne nahradzoval spádovými šrafami. Pri spracovaní stoličných máp do diela Mateja Bela „Notítia...“ sú pozoruhodné Mikovíniho trigonometrické merania, metódy a výpočty, ktorých hlavným prvkom bol Bratislavský poludník, ku ktorému bola vztiahnutá poloha všetkých prvkov mapy. V roku 1735 vymenoval cisár Karol VI. Samuela Mikovíniho za cisársko-kráľovského geometra (súčasný názov geodet) stredoslovenských banských miest – Banskej Štiavnice, Banskej Bys12

trice, Kremnice, Novej Bane, Banskej Belej, Pukanca a Ľubietovej. Dôvodom bola potreba rekonštrukcií stredoslovenských baní na zvýšenie ťažby a nedoriešený problém prečerpávania vody a prípravy rúd na spracovanie pomocou vody. Vďaka spolupráci Mikovíniho s M. R. Hellom a J. K. Hellom boli vynájdené také zariadenia, ako vysoko efektívne vodné rezervoáre (tzv. štiavnické tajchy), systém kanálov, stroje na prepumpovanie vody. Pod vedením Mikovíniho boli opravené či zväčšené prakticky všetky dovtedajšie vodné nádrže, ktoré slúžili banskej prevádzke. V neskoršom období od pol. 18. storočia boli vybudované nádrže Počúvadlo, Klinger a Halčianska vodná nádrž. Na princípe využitia vody ako energetického zdroja vznikli v Banskej Štiavnici v polovici 18. storočia v tom čase najefektívnejšie banské vodočerpacie mechanizmy na svete, z ktorých hlavne vodostĺpcový čerpací stroj sa postupne šíril aj do ostatných banských centier v Európe. Technika ťažby rúd, vodočerpacia, úpravnícka i hutnícka technika v 18. storočí a prvej polovici 19. storočia v mnohých prípadoch bola najvyspelejšia v Európe. Samuel Mikovíni sa mimoriadne zaslúžil o začiatok „zlatého veku“ bansko-štiavnického baníctva. Samuel Mikovíni, okrem praktických činností v Banskej Štiavnici, bol poverený aj založením a organizovaním baníckej školy, prvej vyššej technickej školy v Európe. Od r. 1735 bol jej prvým riaditeľom a profesorom. Nielenže to bola prvá škola svojho druhu, ale až do konca jeho života nikde v Európe podobné školy nedosahovali takú úroveň. Prednášal

matematiku, mechaniku, hydrauliku a metódy merania a viedol praktiká zo zememeračstva a banského meračstva. Škola dávala veľký dôraz na praktickú stránku výučby. Popri vzdelávaní baníckeho dorastu Mikovíni vykonával rozmanité technické práce. Podľa jeho výpočtov zhotovili v Banskej Bystrici amalgamačný aparát. S jeho menom sa spája vynález originálneho hydraulického lisu. V období pôsobenia v Banskej Štiavnici Samuel Mikovíni vykonával aj iné práce, ktorými ho poverila Mária Terézia alebo iní nadriadení. Medzi tieto činnosti patria fortifikačné práce v Sliezsku počas vojny s Pruskom. Ďalej viedol regulačné práce v okolí Komárna, pričom sa venoval aj archeologickým prácam, preštudoval a opísal pozostatky rímskej pevnosti Brigetium. Po návrate do Banskej Štiavnice ho cisárovná požiadala o prípravu projektov kráľovského paláca v Budíne, v roku 1749 vypracoval plány na jeho stavbu, pre ktorú realizoval úpravu hradného vrchu a stavbu vodárne. Neskôr viedol stavebné práce na tomto paláci. Za zásluhy vo vede Samuel Mikovíni sa stal členom Pruskej akadémie vied v Berlíne. Na adresu odporcov teórie vo vede napísal: „Som na míle vzdialený od toho, aby kdekdo mohol vykladať moje slová tak, akoby som bol odporcom každej praktickej skúsenosti, metódy a poznávania. Naopak, snažím sa predovšetkým o to, aby sa každý, kto pracuje podľa určitej, praxou overenej metódy, postavil najprv na pevný teoretický základ, aby sa potom v praxi, v praktickej činnosti s jeho pomocou dostal čím bližšie k vytýčenému cieľu.“


SAMUEL MIKOVÍNI


Situačný plán starej poškodenej Kolpaškej vodnej nádrže a dvoch nových tajchov projektovaných v obci Banský Studenec v rokoch 1738 — 1745, Samuel Mikovíni

Profil hrádzí richňavský vodných nádrží i umiestneného domčeka tajchára , v tom čase predchodného bytu vedúceho stavby - Samela Mikovíniho, 1739

13


14

SAMUEL MIKOVÍNI


Cisár Karol VI. mal pod vplyvom osvietenstva záujem na tom, aby sa vypracovalo rozsiahle monografické dielo o Uhorsku. Túto prácu zverili slovenskému polyhistorovi, rektorovi bratislavského lýcea Matejovi Belovi. Dielo malo byť doplnené i mapami. Bel nepoužil Müllerovu mapu, ale obrátil sa na Mikovíniho, aby ich vypracoval on, čím ho poveril aj sám cisár. Mikovíni si veľmi dobre uvedomoval náročnosť tejto práce. Chcel ju vykonať svedomite a vyvarovať sa chýb, ktoré boli v tom čase veľmi bežné. V liste, ktorý napísal Belovi, sa Mikovíni pozastavuje nad nedokonalosťou dovtedajšej mapovej tvorby. Hovorí tu o nevysvetliteľnej nepravdivosti a či nevedomosti geografov, ktorou zohavili rozličné kraje. Mikovíni si dal predsavzatie, že sa vyvaruje takýchto chýb a vytvorí dielo, ktoré mnohí považovali za neuskutočniteľné. Pre svoju prácu si vytýčil štyri základné metódy: 1. astronomický základ 2. geometrický základ 3. magnetický základ a 4. hydrografický základ

Buzolový polárny koordiná tograf

Geometrické výpočty slúžili Mikovínimu na to, aby dostal všetky prvky pre chystanú triangulačnú sieť. Jeho postup bol však o to zaujímavejší, že vždy premietal na počiatočný meridián každú vzdialenosť, ktorú si trianguláciou určil. To isté urobil aj pre zemepisnú rovnobežku a z redukovaných dĺžok vypočítal zemepisné súradnice hľadaného bodu. Pri určovaní triangulačných prvkov volil vždy také stanovište, z ktorého bol výhľad, napr. vežu kostola, hradu, vrchol jednotlivých kopcov a pod. Pri magnetických základoch merania Mikovíni používal buzolu, dlhú až 1 stopu (31,6 cm). Pomocou buzolového merania vypočítal polohu jednotlivých bodov.

Pri hydrografických základoch pre meranie používal tiež buzolu, lenže puzdro s buzolou nechal Mikovíni robil astronomické merania, aby upevniť na bok lode. Počas plavby pozoroval uhol, mohol presne určiť zemepisnú polohu ktorý bok lode vytváral so severom meridiánu. Tok jednotlivých bodov. Pri pozorovaní používal rieky sa dal pozorovať dobre najmä vtedy, ak išla loďka približne po prúdnici. Dĺžku rieky vyrátal zo tieto prístroje: strednej hodnoty rýchlosti plavidla a z plavebnej doby. Tieto hydrografické pozorovania sa dali 1. kovový trojnohý rozkladací robiť na splavných riekach a tokoch. kvadrant s ramenom 3 stopy dlhým 2. diopter s nitkovým krížom pre Mikovíniho genialita sa prejavila v tom, že zameriavanie na hviezdy 3. ďalekohľadový perspektív, libelu a získané vedomosti vedel preniesť do mapy takým spôsobom, akým to pred ním v Uhorsku nikto nónius neurobil. Dielo Mikovíniho sa stalo výrazným medzníkom v dejinách rakúskej monarchie. Astronomické pozorovania Mikovíni Mikovíni prekvapil tak estetikou práce, ako aj vykonával v Bratislave, v Banskej Bystrici, osvietenskou erudíciou. Takto sa mu podarilo v v Nagy Károly, Jaszberényi, Kecskeméte, Segedíne, Budapešti, Szent Miklosi, Banskej Uhorsku vytvoriť mapy, ktoré úplne kontrastovali s mapami predchádzajúceho obdobia. Presvedčil Štiavnici a Vojniciach. sa, že kopčeková metóda je nevyhovujúca, lebo nezobrazuje terén podľa objektívneho podkladu. Túto metódu Mikovíni zavrhol.

15

Geodézia a kartografia Vtedajšiu kartografickú produkciu rozdelil do štyroch skupín: - atlasy, - mapy presnejšie, - mapy s geometrickým podkladom, - geografické mapy. 16

Vlastná kartografická tvorba Samuela Mikovíniho spočíva na týchto základoch: Kresba zemepisnej situácie Sem spadá tvorba polohopisu, ktorú Mikovíni robil podľa skutočnej zemepisnej polohy jednotlivých javov. Základným poludníkom bol Bratislavský poludník. Medzi rámom na okraji sú vyznačené jednotlivé vzdialenosti od Bratislavského poludníka v stupňoch a minútach. Podobne je to aj pri rovnobežkách. Umelecké ozdoby. Mikovíni začal presadzovať zásadu, že umelecké ozdoby nepatria do terénu, ale na okrajové a titulačné priestory. Mikovíni zostal verný ozdobnej grafike podobne ako Lipský, lenže Mikovíni úspešne vedel umiestniť aj plány miest. Vertikálna situácia Mikovíni začal dôsledne zakresľovať zistené povrchové formy, na čo začal používať šrafy. Jeho šrafy ešte nemajú Lehmannovu koncepciu, no jednako ukázal, že šrafy sú pomôckou na zvýraznenie rozdielu medzi údolím a horskou stráňou. Povrchovú plastičnosť zvyšujú potoky a bystriny, tečúce na dne zobrazených údolí. Horizontálna situácia Výškopisné formy ustupujú na Mikovíniho mapách pred bohatosťou horizontálnej situácie. Za Mikovíniho čias sa už ukazovalo, že bude treba výraznejšie zakresľovať jednotlivé kultúry, ba aj vodstvo, sídla a cesty. Ich zákres Mikovíni obohatil viacerými novotami. Lesy na hrebeňoch zachytával značkami stromov a drobnými krúžkami. Na svahových úbočiach a na rovine vyznačil komplexy jednotlivých kultúr blokmi štvorcov, ktoré kládol nad seba alebo vedľa seba, rozlíšiac ich čiarkovaním. Trávnaté plochy vyznačil radom čiarok a bodiek, močariny pevnejším obrysom na okraji a skupinami čiarových zákresov vo vnútri. Tečúce vodstvo vyznačil jednoduchou alebo dvojitou súvislou čiarou, podľa dôležitosti vodného toku. Na novú základňu je postavená aj kresba sídiel. Tu sa dbá na to, aby pôdorys sídla dostal názornú sugestívnosť. Objavuje sa systém blokov. Menšie sídla si ponechávajú prirodzený tvar a dá sa predpokladať, že aj skutočný počet domov. Zákres ciest nie je vyčerpávajúci. Pre zemepis dopravy nie sú Mikovíniho mapy dobrým podkladom. Vyznačené sú iba najdôležitejšie cesty, a to buď jednoduchou alebo dvojitou trhanou čiarou.


SAMUEL MIKOVÍNI


17


SAMUEL MIKOVÍNI


Matematika a astronómia Na tom, že sa Samuel Mikovíni stal priekopníkom v zememeračsko-kartografickej a vodno-staviteľskej činnosti, mala nemalý podiel jeho matematická vzdelanosť. Matematiku vo všeobecnosti považoval za základ a východisko všetkých inžinierskych aktivít. Vo svojom diele sa neobmedzil len na aplikovanie matematických poznatkov a na matematickú výučbu, ale príležitostne sa dokázal dotknúť aj problémov tzv. „čistej matematiky“. O stredoškolských štúdiách Mikovíniho nie sú presné údaje a názory jednotlivých autorov sa rozchádzajú. O tom, že mal blízky vzťah k matematike svedčí fakt, že univerzitné štúdium orientoval na „božské vedy matematické“, ktoré absolvoval na nemeckých univerzitách.

18

Z hľadiska odbornej profilácie Mikovíniho je zaujímavý časový úsek od ukončenia štúdií v Jene, až do nástupu do zamestnania. Viaceré skutočnosti nasvedčujú tomu, že istý čas strávil vo Viedni, kde nadviazal kontakty s dvorným matematikom Johannom Jacobom Marinonim. Ten svoju odbornú činnosť začínal ako inžinier – zememerač, podobne ako Mikovíni. Okrem tejto činnosti sa venoval aj astronómii, čím značne ovplyvnil aj budúcnosť Mikovíniho. Pri kartografickej tvorbe spracovanie astronomických meraní a triangulačné metódy vyžadovali po stránke matematickej predovšetkým ovládanie trigonometrie, v niektorých prípadoch aj sférickej, ďalej riešenie goniometrických a algebraických rovníc. Vzhľadom na veľký počet údajov nešlo len o zručnosť v používaní týchto metód, ale aj o numerickú náročnosť a zdĺhavosť výpočtov. Ako je známe, v roku 1735 bola založená banícka škola v Banskej Štiavnici a Samuel Mikovíni sa stal prvým riaditeľom a profesorom. Prednášal okrem iného aj matematiku. Výučba na tejto škole sa riadila podľa Inštrukcie, ktorú môžeme považovať za prvý organizačný poriadok. Matematická výučba na štiavnickej škole okrem samotnej matematiky zahrňovala aj pomerne široký výber fyzikálnych a technických poznatkov. Najviac o konkrétnom obsahu matematickej výučby prezradí tá časť Inštrukcie, ktorá bola venovaná banskému meračstvu. Taxatívne tu bolo vymenovaných 19 základných meracích a konštrukčných úloh, ktoré mali expektanti (absolventi) zvládnuť. Zárukou relatívne vysokej úrovne výučby, nielen matematiky, bola osobnosť prvého profesora Mikovíniho. Môžeme dokonca predpokladať, že vďaka jeho pôsobeniu v Banskej Štiavnici bola úroveň matematickej výučby už počas jeho éry porovnateľná s úrovňou v 60. a 70. rokoch 18. storočia. Okrem pedagogickej činnosti sa Mikovíni venoval aj teoretickej časti matematiky. Bola to hlavne problematika kvadratúry kruhu, resp. jej príbuzné problémy. Hlavná Mikovíniho práca o problematike kvadratúry kruhu má názov Epistola ad... (Epištola ... pánovi J. J. Marinonimu v súvislosti so skúmaním kvadratúry kruhu). Ide vlastne o obranný spis, v ktorom obhajuje svojho učiteľa Marinoniho. V práci prezentoval dobrý prehľad a je vidieť, ako exaktne pristupoval k riešeniu danej problematiky. Ide o vyzreté matematické dielo svedčiace o dobrej pripravenosti autora. 19

Samuel Mikovíni, po poverení vypracovať mapy do Belových Notícií, podrobil dovtedy spracované mapy Uhorska z pohľadu presnosti a kartografického vyjadrenia. Pri analýze presnosti máp dospel k názoru, že na určenie polohy významných miest a iných sídiel je potrebná vzťažná sústava. Vzťažná sústava je sieť zemepisných rovnobežiek a poludníkov, vytvorených z astronomicky meraných šírok a dĺžok určitých bodov zobrazovaného územia. Zvlášť na určenie sietí zemepisných poludníkov mal základný význam východiskový poludník. Je potrebné zdôrazniť, že určenie astronomických zemepisných dĺžok patrilo v danej dobe k najnáročnejším technickým úlohám. Najjednoduchšie bolo zvoliť takýto poludník idúci cez mapované územie. Z dovtedy používaných nultých poludníkov (parížskeho, norimberského, bolonského, berlínskeho, petrohradského a viedenského) sa Mikovínimu ani jeden nezdal dosť svetovým, preto sa rozhodol vytvoriť vlastný, základný (nultý) poludník. Samuel Mikovíni zvolil nultý poludník vo vtedajšom Prešporku, ktorý slúžil pre tvorbu stoličných máp predovšetkým horného Uhorska, teda pre územie dnešného Slovenska. Poludník prechádzal severovýchodnou vežou Bratislavského hradu. Matematické výpočty robil Mikovíni na základe Ludovicianskych tabuliek Philipa de la Hireho a Wurtzelbauerových slnečných tabuliek. Výsledky svojich pozorovaní uverejnil. Takto uverejnil výsledky pozorovaní v Bratislave, v horách pri Banskej Bystrici, v Carei (dnešné Rumunsko), v Jaszberényi, v Kečkeméte, v Segedíne, v Budapešti, v Rácz-Szent-Miklósi, v Banskej Štiavnici a vo Vojniciach. Svoje výsledky si overoval geometrickými meraniami, ktoré porovnával s astronomickými pozorovaniami už spomínaného viedenského dvorného matematika a hvezdára Johanna Jacoba Marinoniho.

20


SAMUEL MIKOVÍNI


21

Činnosť Samuela Mikovíniho v oblasti vodného hospodárstva možno rozdeliť do dvoch samostatných činností: - protipovodňové opatrenia, - výstavba umelých jazier, vodných nádrží, zberných a vodovodných jarkov v okolí Banskej Štiavnice, ktoré zabezpečovali vodnú energiu pre baníctvo. Mapy, ktoré Mikovíni vyhotovil, okrem iného pomohli aj pri rozhodovaní, že „čo by sa dalo v budúcnosti vykonať v prospech verejnosti a osôb a urobiť to lepším, ako je rozšírenie rozlohy ornej pôdy a jej rekultivácia, odvodňovanie územia, zavlažovanie v suchých oblastiach a zamedzenie povodiam“. Už od začiatku 18. storočia sa v Karpatskej kotline práce na regulácii tokov stali pravidelnosťou. Mikovíni, ako inžinier – merač Bratislavskej stolice, sa zaoberal predovšetkým protipovodňovými opatreniami na Žitnom ostrove a pozdĺž rieky Váh. Skontroloval ich násypy, vyhotovil plány rekonštrukcie starých a výstavbu nových násypov a navrhol priekopy na meandroch riek.

sypu novozámockej vetvy Dunaja v uvedenom úseku hrozilo, že Dunaj zmení svoje koryto a následne ohrozí jeho splavovanie. Mikovíni uistil magistrát, že zmena toku neohrozí jeho splavnosť. V súvislosti s modernizáciou panstva v Komárne vyvstala myšlienka odvodnenia močarísk v okolí mesta Tata, čím sa mali získať pasienky a orná pôda a tiež rekonštrukcia kúpeľov v Almási. Plán odvodnenia močarísk vyhotovil v septembri 1746 a okrem území Uhorskej komory sa priamo dotýkal aj majetkov grófa Jozefa Eszterházyho, grófa Mikuláša a Františka. Keďže touto úpravou boli ohrozené existujúce mlyny, ktoré ležali na močariskách, Mikovíni navrhol niektoré zlikvidovať, ale súčasne navrhol výstavbu nových, nakoľko mlyny tvorili významný zisk. Okrem samotných úprav vodných tokov vypracoval niekoľko odborných posudkov na protipovodňové opatrenia. V roku 1735, ako už bolo spomenuté, bol Mikovíni menovaný panovníkom za inžiniera Dvorskej komory pre územie dolnouhorských banských miest.

Najdôležitejší problém, ktorý musel Mikovíni riešiť, bolo zabezpečenie V roku 1742 vyhotovil mapu Du- potrebnej energie pre prevádzku naja v jeho bratislavskom úseku, banských strojov. Keďže veľké nakoľko v dôsledku zvýšenia ná- množstvo vody v banských štôlach

Vodné hospodárstvo

22

SAMUEL MIKOVÍNI


spôsobilo úpadok štiavnických baní, bolo potrebné vodou zatopené bane sprístupniť a zabezpečiť potrebnú energiu pre prevádzku vodostĺpových strojov a čerpadiel. Pre zvýšenie produktivity banskej činnosti bolo potrebné zabezpečenie energie. Jedným zo zdrojov tejto energie sa javila voda. Zabezpečenie vodnej energie v Banskej Štiavnici sa dalo dosiahnuť len vybudovaním umelého vodovodného systému. Na zachytenie zrážkových vôd bolo potrebné vybudovať umelé jazerá, ktorých hrádze vytvárali doliny, ako aj vybudovať zberné a vodovodné jarky. Do budovania vodných nádrží sa zapojil aj Mikovíni. K jeho menu sa viaže projekt a usmerňovanie prác na Rychnavských jazerách, Hodrušskom hornom jazere a jazere Rozgrund. Vodná energia pre pohon strojov, získaná z jazier, sa menila na požadovanú mechanickú prostredníctvom vodného kolesa. Celý systém vodných nádrží pozostával zo 16 umelých vodných nádrží s celkovým objemom 7 miliónov m3 vody, ktoré boli pospájané zbernými, náhonovými a spojovacími jarkami a zahŕňal 60 km hrádzí.

ša Hodru

na)

Luži (Foto©

Richnava

Hodrušs ký

Hodruša (Foto©Lužina)

Hodrušs ký

dolný

horný

23

Staviteľstvo a architektúra

Grusonovo diagramové počítadlo

24

SAMUEL MIKOVÍNI


Presný polárny pojazdný Coradiho planimeter No. 2912

Teodolit Hildebrand no. 2581

Staviteľstvo a architektúra K služobným povinnostiam komitátneho inžiniera, ktorým bol Samuel Mikovíni, patrila aj stavba ciest a mostov. O Mikovínim je známe, že podal viacero návrhov na opravu ciest. Jedným z nich je aj návrh na stavbu a opravu cesty Trakovice – Leopoldov. Stavba cesty Trakovice – Leopoldov patrila k prvoradým spojom medzi Nitrianskou a Bratislavskou stolicou. Veľkou prekážkou boli najmä močariská Dudváhu pri Trakoviciach, ktoré bolo treba odvodniť. Mikovíni podrobne preskúmal celé povodie Dudváhu, ktoré ovplyvňovalo stavbu danej cesty a na základe analýzy predložil požiadavky na zemné práce, reguláciu Dudváhu a stavbu dvoch mostov. Okrem technických požiadaviek na stavbu spracoval aj finančné náklady. Inžinieri 18. storočia sa zúčastňovali na plánovaní a usmerňovaní najrôznejších technických prác, čo sa dá vysvetliť aj tým, že bol nízky počet technicky vzdelaných ľudí. Tak sa stalo, že Mikovíni bol poverovaný aj inými úlohami, ktoré bezprostredne nepatrili do jeho prvotných povinností. Z toho dôvodu sa stalo, že bol poverený vypracovaním plánu jazdeckých kasární v Bratislave. Tieto kasárne navrhoval postaviť pred mestskými hradbami, ktorých plán sa nachádza vo viedenskom Vojenskom archíve. Plán sa síce v navrhovanej podobe nerealizoval, no zaiste bol dobre známy projektantom a staviteľom tzv. vodných kasární v Bratislave. Počas pôsobenia v Banskej Štiavnici Mikovíni vykonal plány na rekonštrukciu alebo stavbu mnohých významných budov. Vyhotovil plány prestavby kolesovne tzv. Schikmayerovho tyčového čerpadla pri žile Špitaler na Vindšachte. Ďalším stavebným plánom bola výstavba skladu strelného prachu. Navrhol, aby nová budova bola vzdialená od obytných budov a bola vymurovaná zo suchého kameňa a tehál, bez použitia dreva. Mikovíni bol zasvätený aj do stavby banskoštiavnickej kalvárie, ktorej myšlienka vznikla od jezuitov. Najvhodnejším územím sa javil kopec Scharffenberg, ktorý sa rozprestieral východne od mesta. Mikovíniho plán bol predstavený mestskej rade, jeho predstavy sa nakoniec nerealizovali. Kalvária napriek tomu bola postavená a jej stavba bola ukončená v roku 1751.

Od roku 1748 sa Mikovíni z poverenia Márie Terézie venoval príprave projektov pre výstavbu kráľovského paláca v Budíne. Zohral významnú úlohu pri prípravných prácach výstavby paláca, okrem iného aj vodného diela.

25

Banské meračstvo 26

SAMUEL MIKOVÍNI


Uhorsko

27

Banské meračstvo

SAMUEL MIKOVÍNI


Samuel Mikovíni po vymenovaní za profesora na baníckej škole v Banskej Štiavnici vyučoval aplikovanú matematiku a geometriu, planimetriu, z fyziky mechaniku, špeciálnu hydromechaniku, hydrológiu a hydrauliku, ale aj banské meračstvo. Práve poslednej disciplíne venoval mimoriadnu pozornosť a v súvislosti s tým aj tvorbe banských máp. Tvorbu banských máp výraznou mierou ovplyvnil práve Mikovíni, ktorý postupne zavádzal metódy merania a mapovania, ktoré sa používali pri tvorbe máp na zemskom povrchu. Zužitkovaním svojich geodetických a kartografických vedomostí obohatil predovšetkým obsah máp a tým zvýšil úroveň banských máp, o čom svedčí aj mapa Banskej Štiavnice a okolia z tohto obdobia. Špecifickým javom banských máp, ktoré tvoril Mikovíni, bolo to, že do polohopisnej mapy (povrchovej situácie) vynášal banské diela a štôlne, ktoré farebne odlišoval. Označenie banských diel a objektov umiestňoval v mape priamo pri samotných objektoch. Niektoré šachty vyznačil značkami, iné znázornil vežami a objektmi pri ťažných vežiach. Grafickú mierku vyjadril v štiavnickej aj vo viedenskej siahe. Mikovíni sa v rámci svojej činnosti v Banskej Štiavnici nevenoval len tvorbe banských máp. Zaujímal sa tiež o to, ako efektívne využiť vodnú energiu pri ťažbe striebra a iných vzácnych kovov v banskoštiavnických baniach. Vďaka spolupráci s M. R. Hellom a J. K. Hellom vznikli v Banskej Štiavnici v tom čase najefektívnejšie banské vodočerpacie mechanizmy na svete, ktoré pracovali na princípe využitia vody ako energetického zdroja. Tak vznikol aj vodostĺpcový čerpací stroj, ktorý sa postupne šíril aj do ostatných banských miest v Európe. Technika ťažby rúd, vodočerpacia, úpravnícka a hutnícka technika v 18. storočí a v prvej polovici 19. storočia v mnohých prípadoch bola najvyspelejšia v Európe. Vindšachtská vodná nádrž

28

Pôdorisné zobrazenie Dedičnej štôlne Glanzenberg v Banskej Štiavnici a povrchu nad ňou

29

Banské meračstvo

SAMUEL MIKOVÍNI

Polohopisná mapa čepacích zariadení (štangenkustov) a stúp na Vindšachte, Pacherštôlni a Štefultove poháňaných vodou z Richnavskej vodnej nádrže. Mierky kreslené vo viedenskych a banských siahach.

30


Polohopisna mapa časti povodia rieky Dudváh

Mapa existujúcich a plánovaných vodných nádrží a dalších banských diel a zariadení v oblasti Vindšachty (dnes Štiavnické Bane), (modrá farba už existujúce nádrže).

31

Historický význam

SAMUEL MIKOVÍNI


Nedokončená mapa časti dnešnej Budapešti. (Pest-Ofen/Budín), (Samuel Mikovíni, 1. pol. 18. stor.) 32

Samuel Mikovíni sa už okrem spomenutých oblastí svojej činnosti zaslúžil o ďalšie napredovanie v oblastiach: geodézie, kartografie, matematiky, astronómie, vodného hospodárstva a baníctva. Jeho rozdelenie súdobej mapovej tvorby na štyri skupiny vytvára prvý ucelený pohľad na ňu až do začiatku 18. storočia. Aj keď dosť ostrým jazykom častuje ich tvorcov, vo štvrtej skupine vzdáva hold geografickým a astronomicko-geometrickým mapám, čím naznačuje ďalšiu cestu, ktorou sa rozhodol nastúpiť. Najvýraznejší zásah urobil do kartografického spracovania máp. Vyznačuje zemepisné súradnice na ráme mapy a vylučuje umelecké ozdoby z obrazu mapy a umiestňuje ich mimo obraz Je potrebné spomenúť, že jeho estetickú a kresliarsku zručnosť dlho nikto neprekonal. Vertikálnu situáciu zakresľuje šrafovaním. Nejde síce ešte o matematické vyjadrenie šrafy, ale „húsenicové šrafy“ úspešne nahradili kopčekové vyjadrenie. Prínosom je nová metóda zakresľovania sídiel. Objavuje sa systém blokovania u väčších sídiel, menšie zachovávajú svoj prirodzený tvar a možno aj počet domov. Kaštiele a hrady majú svoju správnu dokumentáciu. Kostoly dostávajú perspektívny zákres. Ďalšia oblasť, v ktorej sa Samuel Mikovíni prejavil ako organizátor a stratég, bola obrana hraníc. V roku 1744 realizuje svoj plán obrany hraníc. Buduje zátarasy na jednotlivých priechodoch, pripravuje záseky, z miestneho obyvateľstva vytvára miličné stráže. Je treba konštatovať, že nástup Mikovíniho k vojsku v postavení „inžinier“ predznamenáva vznik nového druhu vojska v štruktúre armády monarchie, a to „inžinierskych zborov“, ktoré boli základom viacerých nových druhov špeciálnych vojsk, napr. ženijné vojsko, sapéri, topografi, míneri. Geniálne myslenie a predvídavosť Mikovíniho sa prejavili aj počas vojny v Sliezsku. V tejto etape svojej vojenskej kariéry vykonáva mapovanie, prieskum terénu, zhotovuje strategické plány a spolupracuje s výzvednou službou. Aj tu sa znova prejavuje jeho zmysel pre geometrickú presnosť a technické schopnosti. Už spomínané fortifikačné práce prebiehajú podľa ním presne spracovaného plánu. Plán obsahuje starý stav, nový (plánovaný) stav, profily riek a jej brehov, ako aj panoramatický pohľad na siluetu pevnosti. Mikovíni neslúžil v armáde dlho, ale aj za takú krátku dobu dokázal v značnej miere ovplyvniť jej činnosť a hlavne vniesť do jej činnosti niektoré nové technické prvky. Doba, v ktorej žil Samuel Mikovíni, nedozrela k tomu, aby bolo vykonané vojenské mapovanie celého územia monarchie, ale vytvorila podmienky k tomu, aby dala Mária Terézia pokyn k 1. vojenskému mapovaniu, ktoré bolo vykonané v r. 1763 – 1787. Prínos Samuela Mikovíniho pre tvorbu topografických máp spočíva v nasledovnom: - analýza súdobej mapovej tvorby do 18. storočia Kahančeky pre osvetľovanie - stanovenie štyroch základov nového prístupu meračských lát k mapovaniu - nová metodika merania a zobrazovania - položenie základov inžinierskej služby v armáde - využitie kartografických diel pri fortifikačných prácach - tvorba prvých panoramatických pohľadov terénu s vyznačením podzemných priestorov - nový prístup k tvorbe strategických, ale aj taktických plánov, s dôrazom na využitie terénu Kraft Zámerný lineár - novodobé spracovanie plánov miest a zvýraznenie ich prejazdnosti 33

Plán na postavenie Lúčobne v Kremnici 34

Historický význam

Mapa tz v. Horného Uhorska.

SAMUEL MIKOVÍNI


Mapa zvol en vyhotovená skej stolice za pomoc i astronom icko-geom etrickej metódy.

35

Pamiatka Samuela Mikovíniho  Pomník na dunajskom nábreží od akademického sochára F. Gibalu  Pomenovaná ulica v III. obvode Bratislavy  Bratislavský poludník na dunajskom nábreží  Pamätná minca v hodnote 500,- Sk vytvorená pri príležitosti 250. výročia úmrtia Samuela Mikovíniho  Vedecká konferencia „Historické mapy“ v r. 1997, 2001, 2005  Vedecká konferencia „240 rokov vysokého technického školstva na Slovensku“ 2002  Medzinárodné sympózium „Samuel Mikovíni a jeho odkaz pre dnešok“ 2005  20. slovenské geodetické dni 2012  Cena Samuela Mikovíniho – ocenenie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave  Pamätná doska na Mikovíniho dome v Banskej Štiavnici

C KÝ ETI OD GE

A KARTOGRAFI CK ÝÚ ST AV

Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku

A B R A T I S L AV

PETER©DLHÝ

36

desing by

Podujatie sa koná v rámci implementácie národného projektu Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK. Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Záverečný panel

SAMUEL MIKOVÍNI


Čerpané zdroje 1. Purgina, J.: Samuel Mikovíni – život a dielo. Správa geodézie a kartografie na Slovensku, Bratislava 1958. 2. Prikryl, Ľ.V.: Vývoj mapového zobrazenia Slovenska. Veda, Bratislava 1977. 3. Hájek, M. – Melicher, J. – Bartaloš, J. – Sulo, J.: Bratislavský hrad a jeho poludník na meraných mapách Mikovíniho. In: Zborník z vedeckej konferencie „Historické mapy“. Bratislava 1997. 4. Forgách, P.: Samuel Mikovíni ml. (1700? –1750). In: Zborník z vedeckej konferencie „Historické mapy“. Bratislava 2001. ISBN 80-966978-9-7 5. Forgách, P.: Samuel Mikovíni a vojenské mapovanie. In: Zborník z vedeckej konferencie „240 rokov vysokého technického školstva na Slovensku“. Bratislava 2002. ISBN 80-227-1728-2 6. Hájek, M. – Melicher, J. – Bartaloš, J.: Bratislavský poludník Samuela Mikovíniho – historická pamiatka. In: Zborník z vedeckej konferencie „Historické mapy“. Bratislava 2005. ISBN 80-968365-7-9 7. Sokáčová, P.: Samuel Mikovíni – „slovenský Leonardo da Vinci“. In: Zborník z vedeckej konferencie „Historické mapy“. Bratislava 2005. ISBN 80-968365-7-9 8. Morovics, M.T.: Matematika v diele Samuela Mikovíniho. In: Zborník z medzinárodného sympózia „Samuel Mikovíni a jeho odkaz pre dnešok“. Banská Štiavnica 2005. ISBN 80-85579-34-0 9. Dang, V. – Segeš, V.: Vojvodcovia – 111. osobností vojenských dejín Slovenska. Ottovo nakladatelství, Praha 2012. ISBN 978-80-7360-986-3 10. Čižmár, J. – Fencík, R.: 250. výročie univerzitného technického vzdelávania na Slovensku. In: Zborník referátov „20. slovenské geodetické dni“. Žilina 2012. ISBN 978-80-969809-9-4 11. Lukáč, Š. – Macej, I. Historický vývoj banských máp. In: Zborník z vedeckej konferencie „240 rokov vysokého technického školstva na Slovensku“. Bratislava 2002. ISBN 80-227-1728-2

Autor textu: doc. Ing. Jozef Čižmár, PhD. Zostavili: Mgr. Agáta Fisterová, Mgr. Zuzana Čeplíková Jazyková korektúra: Mgr. Mária Izakovičová Dizajn, fotografie a grafická úprava: Mgr. Peter Dlhý 37


38

SAMUEL MIKOVÍNI


39


SAMUEL MIKOVÍNI


Disponuje technológiu SurePoint® pre automatickú opravu osových chýb v reálnom čase.

Prístroj je založený na magnetickom pohone MagDrive®.

Technológia MultiTrack® pre sledovanie aktívnych a pasívnych cieľov.

Statív

Trimble S6 unikátna robotizovaná univerzálna meracia stanica na meranie uhlov, dĺžok, prevýšení a sklonov.

Trimble GeoXR prvý ručný geodetický GNSS rover 40

Trimble M3 univerzálna meracia stanica pre práce v katastri a vytyčovanie

Trimble R10 revolučný globálny navigačný satelitný systém

Trimble S8 univerzálna meracia stanica pre najpresnejšie práce v inžinierskej geodézii a monitoring

Servo bezhranolová totálna stanica. S možnosťou automatického sledovania hranola.

S operačným systémom Windows.

Topcon GPT-9000 Výrobca: TOPCON Model: GPT-9000

Výrobca: TOPCON Model: Hiper V Najnovší GPS/GLONASS/ GALILEO/COMPAS RTK prijímač so zabudovaným rádiovým modemom.

Výrobca: TOPCON Model: PS-100 Najnovšia servo bezhranolová totálna stanica s operačným systémom Windows.

Výrobca: TOPCON Model: Hiper SR Najnovší GPS/GLONASS/ GALILEO/COMPAS RTK prijímač.

Výrobca: SOKKIA Model: SDL1X Digitálny nivelačný prístroj pre VPN meranie. Je schopný čítať digitálny čiarový kód z nivelačnej laty.

41

Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku ─ NITT SK

42

Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku (NITT SK) je národným projektom Centra vedecko-technických informácií SR v Bratislave. Hlavným zámerom projektu je vytvorenie a implementácia Národného systému podpory transferu technológií (NSPTT), ako aj implementácia poznatkov nadobudnutých výskumno-vývojovou činnosťou do hospodárskej a spoločenskej praxe s cieľom podporiť rozvoj poznatkovo orientovanej spoločnosti. V rámci NSPTT sa rozumie najmä vybudovanie a realizácia expertných podporných služieb. Národný systém podpory transferu technológií má za cieľ podporovať realizáciu výskumnovývojových aktivít, vychádzajúcich z konkrétnych potrieb podnikateľskej sféry, čo má za následok zvýšenie miery aplikácie poznatkov a technológií nadobudnutých vedeckovýskumnou činnosťou do priemyselnej praxe. NSPTT významnou mierou prispeje aj k vytváraniu a rozvoju dlhodobých výskumno-vývojových kooperácií akademickej obce s priemyslom. Organizácie výskumu a vývoja budú taktiež podporované v procese zabezpečenia ochrany práv duševného vlastníctva a následného komerčného zhodnotenia poznatkov. Zabezpečí sa tým rozvoj kooperácie vedeckej komunity s priemyslom, čo má pozitívny vplyv na rozvoj organizácií výskumu a vývoja a na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja celej spoločnosti. Špecifické ciele projektu: 1. Vybudovanie Centra transferu technológií pri CVTI SR s cieľom zabezpečiť systémovú podporu transferu technológií na národnej úrovni. 2. Podpora vedeckej komunity v procese transferu technológií prostredníctvom využívania existujúcich kapacít a zdrojov IKT infraštruktúry pre výskum a vývoj. 3. Zefektívnenie transferu technológií a vedeckých poznatkov do hospodárskej a spoločenskej praxe prostredníctvom propagácie vedy.

Výstava Samuel Mikovíni – významný slovenský inovátor je aktivitou tretieho špecifického cieľa projektu NITT SK.

Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku

Viac informácií o výstave, ako aj o expertných podporných službách nájdete na portáli

www.nptt.sk. 43


ISBN: 978-80-89354-10-8 EAN: 9788089354108

SAMUEL MIKOVÍNI


SAMUEL MIKOVÍNI. Geodet a kartograf Astronóm a matematik. Staviteľ a architekt. Vojak

Recommend Documents