Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 3Co/381/2013 7611207137 30. 05. 2014 JUDr. Ladislav Duditš ECLI:SK:KSKE:2014:7611207137.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej, v právnej veci žalobcu K. Q., J.. XX. XX. X., G. N., L. H. X., zastúpeného JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom v Levoči, Štúrova 29, proti žalovanému LAGUNA REALITY s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 59, IČO: 44030916, zastúpenému Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a dohody o ukončení zmluvného vzťahu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, z 13.6.2013, č.k. 2C/80/2011-188, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 83,06 eur na účet advokáta Mgr. Juraja Berča do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 13.6.2013, č.k. 2C/80/2011-188 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o rezervácii nehnuteľnosti z 10.2.2011 uzavretá medzi žalovaným ako sprostredkovateľom a žalobcom ako záujemcom je neplatná a tiež, aby súd určil, že Dohoda o ukončení zmluvného vzťahu z 25.2.2011 uzavretá medzi žalovaným ako sprostredkovateľom a žalobcom ako záujemcom je neplatná. Ďalším výrokom súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania 319,45 eur. Podstatným dôvodom pre zamietnutie žaloby bol právny záver súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo je procesným predpokladom pre vyhovenie takejto žalobe. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca ako záujemca uzavrel so žalovaným ako sprostredkovateľom dňa XX.X.XXXX Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalobca má záujem o nehnuteľnosť - G. Č.. XX J. X. K., I. I. Č.. X I. N., L. H., za dohodnutú kúpnu cenu v sume 25.000,- eur. Záloha na celkovú kúpnu cenu bola dojednaná vo výške 1.700,- eur vrátane DPH, pričom bolo dohodnuté, že bude zaplatená do 10.4.2011. Ďalej bola v zmluve dojednaná doba trvania rezervácie nehnuteľnosti 2 mesiace. Dňa XX.X.XXXX účastníci konania uzatvorili dohodu o ukončení zmluvného vzťahu, z ktorej vyplýva, že sprostredkovateľ oznámil záujemcovi prípravu zmluvy o prevode vlastníctva bytu na podpis, načo záujemca z vlastnej vôle odmietol zmluvu podpísať a prejavil
záujem ukončiť zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti. Týmto konaním záujemca porušil svoj záväzok kúpiť uvedený byt za dohodnutú cenu, čím mu vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 60 % rezervačnej zálohy, teda vo výške 1.020,- eur. Žalobca tvrdil, že naliehavý právny záujem na určenie platnosti právnych úkonov je daný tým, že bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté a že sa týmito právnymi úkonmi cítili dotknutí na svojich právach a právom chránených záujmoch. Súd prvého stupňa skonštatoval, že naliehavý právny záujem na určení platnosti či neplatnosti právneho úkonu spravidla nie je opodstatnený vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, resp. nie je právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu spravidla nie je daný vtedy, ak možno priamo žalovať na plnenie. V prejednávanej veci žalobca dňa XX.X.XXXX zmenil žalobný petit, ktorého zmenu súd prvého stupňa pripustil uznesením na pojednávaní dňa 23.5.2013, ktorým sa dožadoval peňažného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, a to zaplatenia v sume 1.151,- eur s príslušenstvom, ktoré pozostáva zo zmluvnej pokuty 1.020,- eur, platby za znalecký posudok 115,- eur a 2x po 8,- eur za kolok. Podľa súdu prvého stupňa je zrejmé, že od začiatku súdneho sporu žalobca mohol viesť konanie na zaviazanie žalovaného na poskytnutie peňažného plnenia bez toho, aby bolo potrebné osobitným výrokom určiť neplatnosť právnych úkonov. Otázka platnosti týchto právnych úkonov sa dala riešiť ako predbežná otázka. Po pripustení zmeny žalobného návrhu vzniesol žalovaný námietku premlčania a následne žalobca písomným podaním z XX.X.XXXX opätovne zmenil žalobný návrh na určenie neplatnosti oboch zmlúv a na zaplatenie sumy 1.151,- eur s príslušenstvom. Táto zmena bola pripustená na pojednávaní 23.5.2013. K tvrdeniu žalobcu, že ho žalovaný uviedol do omylu, uviedol súd prvého stupňa, že toto tvrdenie nebolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané. Žalobca tvrdil, že výslovne prejavil záujem o kúpu bytu, ktorý by nebol zaťažený ťarchami. Žalobca však nepreukázal, že činnosťou žalovaného by v konečnej fáze mal byť predaný byt s ťarchami, pretože nepristúpil k podpísaniu konečnej zmluvy, z ktorej by táto okolnosť vyplývala. Žalobca nepredložil súdu návrh takej zmluvy, podľa ktorej by činnosťou žalovaného mal nadobudnúť byt s ťarchou. Z hľadiska posúdenia toho, či byt, ktorý mal žalobca nadobudnúť do svojho vlastníctva, je alebo nie je zaťažený záložným právom, nie je stav nehnuteľnosti pred vypracovaním kúpnej zmluvy, ale podstatné je akú zmluvu by mal žalobca pri kúpe bytu podpísať. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na skutočnosť, že byt v bytovom dome sa v každom prípade nadobúda s ťarchou podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Súd prvého stupňa je toho názoru, že žalobca následne už nemal záujem o byt a z toho dôvodu nemal záujem o podpísanie kúpnej zmluvy, ale chcel rezervačnú zmluvu ukončiť. Z toho dôvodu sa žalobca nemohol dostať pri obstarávaní bytu žalovaným do omylu, že mu byt bude odovzdaný s ťarchou, podľa toho, že aj z vlastnej skúsenosti vedel a musel vedieť, akým spôsobom sa ťarchy na bytoch odstraňujú tak, aby nový majiteľ nadobúdaného bytu, byt prevzal do výlučného vlastníctva bez ťarchy. Sám žalobca uviedol, že bol účastníkom predaja bytu, ktorý pôvodne vlastnil, na ktorom bola zriadená ťarcha vyplývajúca z jeho vlastných dlhov vo vzťahu k W. G. a v rámci predaja tohto bytu videl, ako sa jeho dlh voči banke vyrovnal a ako nový kupujúci, ktorý po ňom byt získal, nadobudol byt do svojho výlučného vlastníctva bez ťarchy, ktorou byt pôvodne zaťažil samotný žalobca. Z toho dôvodu súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o rezervácii nehnuteľnosti, tak aj dohoda o ukončení zmluvného vzťahu sú platné a nemôžu byť neplatné z dôvodu omylu na strane žalobcu. Preto nemohol vzniknúť ani nárok na vrátenie plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáhal z dôvodu neplatnosti dohody o ukončení zmluvného vzťahu. Pokiaľ ani tvrdenie žalobcu, že pri podpisovaní dohody o ukončení zmluvného vzťahu a pri úhrade zmluvnej pokuty konal pod nátlakom, tomuto tvrdeniu žalobcu súd prvého stupňa neuveril, pretože nič nebránilo žalobcovi dohodu nepodpísať. Tiež nič nebránilo žalobcovi neuhradiť zmluvnú pokutu, keďže k jej uhradeniu nedošlo priamo pri podpise dohody o ukončení zmluvného vzťahu, ale jej úhrada sa realizovala vkladom peňažných prostriedkov na účet žalovaného mimo jeho prevádzky a bez súčinnosti žalovaného či jeho zamestnancov. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 50 %, pričom vzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a ďalej podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše žalobca namieta, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nedôvodný, zmätočný a nepreskúmateľný a vykazuje znaky arbitrárnosti. Žalobca uvádza, že zásadným, podstatným a jediným problémom pri právnom a skutkovom posudzovaní veci o určenie platnosti zmluvy a dohody bola výslovná a jediná požiadavka žalobcu, že má záujem o byt, na ktorom neviazne žiadna ťarcha. Túto podstatnú otázku súd prvého stupňa právne a skutkovo nevyhodnotil a navyše na skutkový stav aplikoval nerelevantnú právnu normu. Svedkovia Y. J. M. O. H. mali potvrdiť, že zo strany zástupcu žalovaného bol žalobca ubezpečovaný, že na byte ťarcha nie je a aj v zmluve o rezervácii nehnuteľnosti bol byt označený bez ťarchy. Až po preskúmaní znaleckého posudku žalobca zistil, že na byte označenom v zmluve o registrácii nehnuteľnosti viazne ťarcha, a to záložné právo v prospech Y. G., M..N... Žalovaný túto skutočnosť vedome a úmyselne v rozpore s požiadavkou žalobcu zamlčal, čím úmyselne vyvolal u žalobcu omyl. Žalobca tvrdí, že ak by o záložnom práve vedel, zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti by nepodpísal. Následne žalovaný v dohode o ukončení zmluvného vzťahu neuviedol skutočný dôvod, pre ktorý žalobca chcel zmluvný vzťah ukončiť, a to preto, aby získal bezdôvodné plnenie. Preto žalobca trvá na tom, že zmluva o rezervácii nehnuteľnosti je neplatná a rovnako aj dohoda o ukončení zmluvného vzťahu. Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu, poukazuje žalobca na to, že tento je daný v prípade, ak sa určovacom žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa prípadne ďalším sporom o plnenie. Súd jedine určujúcim výrokom môže odstrániť spornosť žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnych vzťahoch. Ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem, je potrebné považovať žalobu za procesne prípustnú. Nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, žalobca žiadal od žalovaného plnenie, resp. vrátenie plnenia z neplatného právneho úkonu a náhradu škody. Podľa právneho názoru žalobcu nedošlo ani k premlčaniu práva s poukazom na to, že vzťah medzi účastníkmi konania sa mal riadiť Obchodným zákonníkom, ktorý nepozná termín bezdôvodné obohatenie. Premlčanie práva na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy má byť podľa jeho názoru posudzované podľa Obchodného zákonníka, pričom súd prvého stupňa sa so vznesenou námietkou premlčania nevysporiadal. Žalobca ďalej namieta účelnosť trov konania, ktoré boli priznané žalovanému, pretože štatutárna zástupkyňa žalovaného pracuje tiež v profesnom postavení advokátky a je zapísaná v zozname advokátov. Ak sa dala v konaní zastupovať advokátom, možno v tejto súvislosti považovať trovy právneho zastúpenia za neúčelne priznané. V ďalšej časti odvolania žalobca opisuje situáciu súvisiacu s rekonštrukciou súdneho spisu a popisuje aj konanie o námietke zaujatosti proti sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves. V odvolacom návrhu navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe vyhovie, alternatívne zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia. Poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov. Stotožnil sa so záverom, že tvrdenie žalobcu o tom, že bol žalovaným uvedený do omylu neboli nepochybne preukázané. Tvrdí, že skutočným dôvodom, pre ktorý sa podľa jeho názoru žalobca rozhodol rezervovaný byt nekúpiť, bola neschopnosť zabezpečiť jeho financovanie prostredníctvom úveru. Skutočnosť, že na prevádzanej nehnuteľnosti viazne záložné právo inej banky v zásade neznamená pre kupujúceho žiadne obmedzenie a už vôbec nemusí mať vplyv na možnosť užívať predmetnú nehnuteľnosť, v žiadnom prípade teda nejde o takú prekážku na strane predávajúceho, ktorá by mohla mať za následok nemožnosť uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Uzatvorenie zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti malo mať za následok uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Zmluvné strany v právnom úkone upravili to, čo je z hľadiska príslušného typu právneho úkonu podstatné, preto je právny úkon platný. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento skutkový stav posúdil podľa relevantných ustanovení hmotného práva, ktoré na zistený skutkový stav riadne aplikoval a interpretoval. Odvolací súd nezistil existenciu vád, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa jednoznačne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti aj dohody o ukončení zmluvného vzťahu pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrh na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súdna prax dlhodobo vychádza z právneho názoru, že existencia naliehavého právneho záujmu je procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. V prípade absencie, resp. neosvedčenia existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je takáto absencia samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovací návrh z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu nie je spôsobilým prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh na požadované určenie. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Existencia naliehavého právneho záujmu sa vždy viaže na konkrétny určovací petit, teda to, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom môže dosiahnuť odstránenie spornosti uplatňovaného práva alebo neistoty v právnom vzťahu. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným uzavretím zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a tento právny vzťah bol ukončený dohodou o ukončení zmluvného vzťahu. Žalobca tvrdí, že tieto právne úkony sú oba neplatné. Je nepochybné, že v súčasnej dobe neexistujú žiadne práva a povinnosti, ktoré by vyplývali zo zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha. Žalobca uplatňuje v dôsledku neplatnosti právnych úkonov právo na vydanie plnenia z neplatnej zmluvy, resp. právo na náhradu škody. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že v súčasnej dobe neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, pretože vyslovenie takejto neplatnosti samo o sebe nemôže viesť k dosiahnutiu takej nápravy, akú žalobca očakáva. Dosiahnutie vrátenia plnenia z neplatnej zmluvy a uplatnenie nároku na náhradu škody nie je podmienené vyslovením neplatnosti zmlúv, z ktorých mala vzniknúť majetková ujma na strane žalobcu. V takomto prípade postačuje podanie žaloby na plnenie, pričom ako predbežnú otázku môže a zároveň musí konajúci súd riešiť otázku platnosti oboch zmlúv. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a dohody o ukončení zmluvného vzťahu. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu o vrátenie plnenia v sume 1.020,- eur a na náhradu škody v sume 131,eur spolu s príslušenstvom však súd prvého stupňa musel zaujať názor k tvrdenej neplatnosti zmlúv. Žalobca odôvodňuje neplatnosť zmluvy o rezervácii tým, že bol uvedený do omylu. Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje právne následky takej skutkovej situácie, že právny úkon bol urobený v omyle, pričom sa jedná o tzv. omyl vnútorný. Omyl sa považuje za vadu vôle, spočívajúcu v tom, že konajúci subjekt mal nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. V prípade omylu je možné sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Omyl je rozhodujúci v tom prípade, ak sa týka právneho dôvodu, resp. vôle konajúcej osoby alebo jeho predmetu, či inej skutočnosti, ktorá pre vykonanie právneho úkonu podľa prejavenej vôle subjektu rozhodujúca. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa o tom, že okolnosti uzavretia právneho úkonu, a to zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, ako aj následné konanie žalobcu smerujúce k podpísaniu dohody o ukončení zmluvného vzťahu, nesvedčí o existencii omylu na strane žalobcu, ktorý by bol svojou povahou rozhodujúcim pre vyslovenie neplatnosti právnych úkonov. Odvolací súd poukazuje na správne argumenty súdu prvého stupňa vo vzťahu k tvrdenej požiadavke žalobcu, aby nadobudol byt bez ťarchy. Zmluva o rezervácii bytu nie je takej povahy, aby z nej bolo možné zistiť, či byt bude prevádzaný do vlastníctva žalobcu s ťarchou alebo nie. Z vykonaného dokazovania navyše nebolo nepochybne preukázané, že pri uzatváraní zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti si žalobca skutočne vymienil existenciu bytu bez ťarchy už v čase podpisovania rezervačnej zmluvy. Takýto záver nevyplýva nepochybne z vykonaného dokazovania. Rovnako aj ďalšie konanie žalobcu, ktorý dobrovoľne, samostatne podpísal dohodu o ukončení zmluvného vzťahu a následne sám dobrovoľne vyplatil zmluvnú pokutu, na ktorú žalovanému vznikol nárok v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu nesvedčí o tom, že by žalobca od prvého okamihu vstupu do právneho vzťahu so žalovaným si vymienil určité podmienky vo vzťahu k budúcemu predmetu kúpnej zmluvy. Preto súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, ak zamietol nárok žalobcu aj v časti o vydanie plnenia z neplatnej zmluvy, resp. o náhradu škody, pretože zo strany žalobcu neboli preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa procesného postupu súdu prvého stupňa, rozhodovania o vylúčení sudcov Okresného súdu Spišská Nová Ves, sú právne irelevantné. Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Skutočnosť, že konateľka žalovaného má právnické vzdelanie a že je sama advokátkou nemôže brániť tomu, aby sa právnická osoba nechala zastúpiť advokátom, pretože vychádzajúc zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania (§ 18 O.s.p.) je potrebné dospieť aj k záveru, že každý účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, pričom za zástupcu si vždy môže zvoliť advokáta (§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p.). Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcu v tom, že by priznanie odmeny za právne zastúpenie advokátom bolo trovami neúčelnými. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní bol neúspešný, preto je povinný nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému. Trovy žalovaného pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátom za jeden úkon právnej služby s tarifnou hodnotou 61,41 eur, režijného paušálu 7,81 eur a DPH vo výške 20 %. Podľa § 149
ods. 1 O.s.p. trovy v celkovej sume 83,06 eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
