Čas lásky a radosti je tu. Ale je to naozaj tak?

Noviny obce Papradno

Ročník V.

December 2007

Duchovný život

Čas lásky a radosti je tu. Ale je to naozaj tak?

Teraz je ten správny čas...

Ak si na lásku, stretnutie s blížnymi, na robenie radosti vyhradíme len krátke obdobie cez Vianoce a ostatné dni sa o dobro nesnažíme, všetko naše „vianočné snaženie“ sa minie účinkom. Vianočný čas je najbohatším obdobím roka na ľudskosť, na človečinu. Ale nie preto, aby sme po Troch kráľoch zabuchli dvere srdca, povedali si „tento rok to máme za sebou“ a láskavosti, dobrote, priateľskosti, úcte, porozumeniu zvyšný čas roka venovali minimálnu pozornosť. Želám vám, aby dvere vášho srdca ostali otvorené celý rok a práve na Vianoce sa naplnili dobrom, aby ste mali z čoho čerpať počas všedných dní. -am-

„Čas radosti, veselosti, svetu nastal nyní“, spieva sa vo vianočnej piesni. Áno, Vianoce sú časom radosti, šťastia, pokoja a lásky. Aspoň by mali byť takýmto časom. Ale táto radosť nie je vymyslená, nie je náhodná, povrchná. Má svoj hlboký prameň, má svoj krásny dôvod: Na svet prichádza Boh, Vykupiteľ celého sveta. Prichádza nám otvoriť bránu neba, ktorú si my hriechmi zatvárame. Toto je príčinou našej vianočnej radosti. Na svet prichádza Emanuel – „Boh s nami“. Boh – Ježiš sa stáva človekom, berie na seba telo človeka a stáva sa jedným z nás. Prichádza kvôli každému z nás. Veď každý z nás je hriešny, slabý človek, každý z nás potrebuje vykúpenie. Nik z nás si nemôže sám zaslúžiť nebo. Je to iba z veľkej, preveľkej lásky Boha, že prichádza na svet Boží Syn, aby nám otvoril brány raja. Preto, ako hovorí sv. Augustín: „Jasajú spravodliví, lebo sú Vianoce toho, ktorý ospravedlňuje; jasajú slabí a chorí, lebo sú Vianoce Spasiteľa; jasajú väzni, lebo sú Vianoce Vykupiteľa; jasajú otroci, lebo sú Vianoce Pána; jasajú slobodní, lebo sú Vianoce Osloboditeľa; jasajú všetci kresťania, lebo sú Vianoce Krista.“ Spasiteľ prichádza, klope na naše srdce. Prijmeme ho? Ak áno, naša vianočná radosť a vianočné šťastie budú skutočné a pretrvajú aj po sviatkoch. Dovtedy, dokiaľ Ježiša sami nevyženieme z nášho srdca. Ale to by bola škoda, ba priam nešťastie. Kto z nás by to chcel? Prajem všetkým, aby Boží Syn priniesol do našich sŕdc svoju lásku a pokoj, radosť a šťastie. Aby tieto Vianoce boli aj naším druhým narodením, narodením Ježiša Krista v nás. Teraz je ten správny čas... Peter Valaský, kaplán

Slovo starostu Vážení spoluobčania,

tou poďakovať kolektívu stavbárov, ktorí striedkov nám z ministerstva výstavby a regiopod vedením majstra Čierňavu v krátkom nálneho rozvoja SR oznámili, že naša žiadosť čase postavili kompletnú hrubú stavbu. bola schválená 29. 11. 2007 a peniaze by sa mali dostať na náš účet v priebehu týchto dní.

Vodovod

v závere roka vám chcem niekoľkým slovami povedať, čo sme v období dvanástich Dňom 15. 10. 2007 boli našej obci schválené finančné prostriedky v sume 3 miliómesiacov robili. ny Sk so spoluúčasťou 5 % - to je 150 tiNová bytovka síc zaručiť z vlastných. Dodávateľ ihneď Cieľ zakryť stavbu v tomto roku sa nám po- začal v pokračovaní prác a dnes už je darilo splniť. V súčasnej dobe sa realizujú prestavaná celá čiastka 3 150 000 Sk, vnútorné priečky a osádzajú okná. K dneš- čím sme splnili podmienky čerpania a vynému dňu (12. 12.) je na stavbe prestava- účtovania dotácie. ných 11 164 724 Sk. Ak bude vhodné počaPodpora turizmu sie, podľa informácie dodávateľa stavby by sa v zimnom období mohlo začať s prácami Projekt INTEREG III.A na vnútorných rozvodoch vody, kanalizácie, Na základe našej žiadosti o preplatenie už plynu a elektroinštalácie. Chcem touto ces- prestavaných vlastných finančných pro-

Miniihrisko Dňa 17. októbra sme slávnostne odovzdali do užívania miniihrisko s umelou trávou v areáli našej TJ, tento akt urobil Miroslav Lažo. Úvodné stretnutie zohrali naši žiaci s hokejistami Slovana Bratislava. Slovanisti k nám prišli na pozvanie predsedu TJ Ing. Stanislava Lališa. Všetkým, ktorí sa starali o realizáciu a pomáhali pri tejto akcii úprimne ďakujem. Upozorňujem mládež a športovcov, ktorí budú využívať miniihrisko, aby sa riadili prevádzkovými predpismi. Štefan Hatajčík

Milí spoluobčania,

Blahoželáme

je tu čoskoro koniec roka. Prijmite od mňa , od poslancov obecného zastupiteľstva a pracovníkov obecného úradu prianie šťastného a veselého prežitia vianočných sviatkov, pokoj v rodinách. Nech štedrá večera spája vaše rodiny a spomeňme si na tých, ktorí od nás odišli a zostalo po nich len prázdne miesto pri štedrovečernom stole. Do nového roka prajem každému mnoho zdravia, šťastia, Božieho požehnania a dosiahnutie čo najlepších pracovných a osobných úspechov. Štefan Hatajčík

Pred piatimi desaťročiami si povedali svoje áno. Sľub im vydržal až do dnešných dní a vedno kráčajú životom:

Jozefa, rod. Adamčíková a Ľudovít Bibiš uzavreli manželstvo 5. októbra 1957. Karolína, rod. Hanajíková a Karol Diasnik si vernosť sľúbili 22. 12. 1957. Nech aj nasledujúce roky sa tešíte na každý spoločne prežitý deň v dobrom zdraví, láske a spokojnosti.

Nový správca cintorína – Pohrebná služba ARCHA Nadobudnutím účinnosti zákona o pohrebníctve z 1. novembra 2005 vzniká povinnosť obciam a mestám uzatvárať nájomné zmluvy na hrobové miesta medzi prevádzkovateľom pohrebiska a nájomcom hrobového miesta. To znamená, že každé hrobové miesto musí mať zaplatenú nájomnú zmluvu. Novým prevádzkovateľom pohrebiska v Papradne sa stala Pohrebná služba ARCHA, ktorá prevádzkuje aj pohrebiská v meste Považská Bystrica a v okolitých obciach. Hlavnou úlohou prevádzkovateľa bude vyberanie poplatkov za hrobové miesta a dodržiavanie poriadku na cintoríne. „Občanov chcem upozorniť, že poplatky za hrobové miesta nie sú príjmom firmy, ale príjmom obce. Chcem zdôrazniť, že s našou firmou bola uzatvorená zmluva, kde je našou povinnosťou udržiavať poriadok v dome smútku a na cintoríne. Znamená to, že rodina po rozlúčke nebude upratovať dom smútku, ako to bolo doteraz. Postará sa o to naša firma“, hovorí majiteľ pohrebnej služby Miroslav Nemčík ml. „Naším hlavným cieľom je dôstojne sa rozlúčiť s každým zosnulým. V tomto sa budeme snažiť byť skutočne dôslední a radi si vypočujeme každú pripomienku, ktorá by tieto služby zlepšila. Ako hovorím, dôstojná rozlúčka je u nás na prvom mieste.“ Poplatky za hrobové miesta sa začnú vyberať začiatkom januára a obecné zastupiteľstvo ich schválilo nasledovne: Jeden hrob 400 Sk/10 rokov, dvojhrob 800 Sk/10 rokov Poplatok v dome smútku:

Chladiaci box:

1 deň 200 Sk

1 deň 100 Sk

Daň z nehnuteľností a miestne poplatky na rok 2008 Daňovník je povinný každú zmenu v daňovom priznaní do 30 dní nahlásiť na obecný úrad – správa daní a podať daňové priznanie do 31.1.2008. Ide hlavne o predaj, kúpu a ukončené dedičské konanie pri pozemkoch. Pri stavbách je to nadstavba, prístavba príp. zbúranie už zdanených stavieb, nové garáže, aj tie na stĺpikoch, kolaudácia rodinných domov – všetky zmeny zastavanej plochy, alebo počtu podlaží, vrátane pivnice. Poplatok za odpad je splatný do 30.6.2008 a do tohto termínu je možné požiadať aj o úľavu. Žiadosť o úľavu na poplatku za odpad podané po 30.6.2008 už nebudú prijaté. Poplatok za psa staršieho ako 6 mesiacov je splatný do 31.1.2008. Pokiaľ pes uhynie v priebehu roka, treba to nahlásiť do 30 dní do evidencie na obecnom úrade. To isté platí, ak si v priebehu roka zaobstaráte nového psa a dovŕši 6 mesiacov. Výška dane z nehnuteľností sa na rok 2008 nemení.

Naše poplatky za odpad sú 330 Sk na rok za 1 osobu Podľa kritérií môže Obecný úrad Papradno odpustiť žiadateľovi ročný poplatok, resp. jeho časť: l odpustí občanom, ktorí sa v zdaňovanom roku dožijú 90 rokov l na základe podanej žiadosti a predloženého potvrdenia študentom v zahraničí (mimo ČR) celoročne a tým, ktorí predložia doklad o zaplatení odpadu v mieste prechodného pobytu l skráti o tretinu študentom OU, SŠ a VŠ (aj v ČR) a tým, ktorí spadajú pod opatrenie ministerstva o úprave súm životného minima l skráti o dve tretiny tým, ktorí poberajú sociálne dávky Ak občania nepodajú žiadosť do 30. 6. v roku, bude táto automaticky zamietnutá. 2

Naše poplatky Poplatok za odpady a drobné stavebné odpady je podľa uznesenia obecného zastupiteľstva na rok 330 Sk za jednu osobu pre poplatníka s trvalým alebo prechodným pobytom v obci. Obecný úrad odpustí žiadateľovi ročný poplatok automaticky, ak sa v roku 2007 dožil 90 rokov. Ostatní občania môžu požiadať o odpustenie, resp. krátenie podľa daných kritérií do 30. 6. 2008, po tomto termíne bude žiadosť zamietnutá.

Matričné okienko

O Vítame vás Soňa Zboranová

30. 9.

Sebastián Palko

10. 11.

Dorota Chodúrová 13. 11. Životnú pozemskú púť ukončili naši spoluobčania

=

Viliam Knapo (1925)

3. 9.

Kamil Vaštík (1947)

21. 9.

Anton Lečko (1953)

7. 10.

Jozef Jurkemík (1927) 27. 10. Vlastníte alebo majú Vaši známi fotografie, ktoré by zaujali aj Vašich spoluobčanov alebo známych v zahraničí? Doručte ich na obecný úrad, na počkanie ich zoskenujeme, vrátime a použijeme do pripravovanej fotogalérie obce. V prípade že ste rodák z Papradna, môžete ich tiež poslať na náš email. Už vopred vám ďakujeme, že ste prispeli k propagácii obce. Vítané sú tiež fotografie tried zo základnej školy alebo materskej školy na pripravované fotogalérie. Ján Dzurjaník [email protected]

Poďakovanie Vyslovujem poďakovanie starostovi obce a pracovníkom na verejnoprospešných prácach, ktorí urobili prekrytie kanála. Žiadali sme o to už dlhšie obdobie a teraz sa to stalo skutočnosťou. Mária Mizeríková

Anton Šaržík (1921)

2. 11.

Mária Lališová (1924)

2. 11.

Rozália Pavúková (1920) 7. 11. Alexander Hojdik (1929) 9. 11. Vilma Vaštíková (1930) 12. 11. Paulína Chrapková (1914)12. 11. Anna Balušíková (1940) 24. 11. Filip Knapo (1924)

27. 11.

Helena Knapová (1929) 4. 12. Ignác Bašo (1920) Jozef Hrebičík (1954)

4. 12. 11. 12.

PREDAJ A MONTÁŽ PLASTOVÝCH OKIEN ALUPLAST Roman VACHALÍK 018 13 Papradno 120 Tel. 0911 646 949, 0 903 370 274 e-mail: [email protected] www.mr.mns.sk

V našej obci lied.Krásny koncert si pripravili žiaci základnej umeleckej školy 29. septembra z Papradna pod vedením Mgr. do našej obce zavítali “kamaráti - Juraja Šipeka. futbalisti” z moravských Jankovíc, aby si zmerali svoje sily – futbalové s našimi „starými pánmi“. BUDE “Medzištátne” stretnutie stretnu26. decembra 2007 tie sa nieslo vo veľmi priateľskej atmosfére a hneď sa uskutočnila Miestne kultúrne stredisko vás aj dohoda o odvetnom stretnutí, pozýva na Štefánsku zábavu, tentoraz bude v Jankoviciach. ktorá sa začne od 20,oo hod. Do tanca bude hrať DJ HAVIAR. 6. októbra

BOLO

Tá naša školička milá, matka múdrosti a spomienok na krásne, ale krátke detstvo V júni presne 16.6.2007 sa stala obyčajná sobota sviatkom pre spolužiakov ročníka 1951-1952, ktorí ukončili školskú dochádzku v roku 1967. Po dlhých 40 rokoch sa podarilo Milke Zboranovej, patrí jej za to veľký dík, dať dohromady krásne stretnutie plné dojatia a spomienok. Načerpali sme zas energiu, dozvedeli sa ako kto žije a boli sme šťastní, že sme sa stretli. Pozreli sme si školu a uznali, že je stále krásna a zachovalá a za 40 rokov sa nezmenila.

13. januára 2008 Oslava 50. výročia založenia školy - viď. strana 4 V kinosále KD Papradno sa usku14. októbra toční oslava 25. výročia založenia Slávnosť birmovania udeľoval 120 folklórnej skupiny „PODŽIARAN“. Všetci ste srdečne vítani. birmovancom nitriansky pomocný 19. januára 2008 biskup Mons. Marián Chovanec. 21. októbra

Rodičovský ples

Spríjemnili nedeľu našim starším 26. januára 2008 občanom svojimi vystúpeniami deti z materskej škôlky, ZŠ a čle- Poľovnícky ples 2. februára 2008 novia folklórnej skupiny Podžiaran. Tohtoročné FAŠIANGY budeme 1. decembra sláviť v sobotu . So sprievodom Slávila naša obec Ondrejovské masiek začneme od zdravotného strediska smerom na horný hody. Hrala dychová hudba Makoniec obce. Večer vás MKS guranka z Kanianky, spieval náš Papradno pozýva na tanečnú Podžiaran. zábavu, ktorej vyvrcholením bude – „Pochovávanie basy“. 5. decembra

Pred školou sme sa vyfotili, aby sme mali pamiatku ako sme sa zmenili zas my. Rovnako som bola dojatá 6.10. 2007 keď škola slávila 50.výročie a tiež som sa zúčastnila. Celý učiteľský zbor a ostatní pracovníci príjemne naladení, uvítali každého kto tam prišiel veľmi milo. Bolo to výborne zorganizované. Vo vestibule si mohol každý kúpiť brožúrku, ktorá dávala možnosť dozvedieť sa o škole podrobnosti od jej základov až po dnešnú podobu. Určite to dalo veľa prá- Mikuláš ce, ale zvládli to na výbornú. Pohostinnosť nemala konca a podávala V stredu 5.12. 2007 zavítal na sa aj miestna špecialita „krúpna baba“ a iné dobroty. našu školu svätý Mikuláš, aby Nezabudlo sa ani na pedagogických a prevádzkových pracovníkov, potešil všetky školopovinné deti ktorí sa celé roky podieľali a podieľajú na dobrom chode školy. Vy- sladkým darčekom. Spolu s ním zdvihli sa aj bývalí a terajší žiaci, ktorí urobili dobré meno škole a zvi- prišiel i čert, ale deti boli v spomíditeľnili ju v širokom okolí. Vďaka patrí všetkým pod vedením riadite- naný deň poslušné, a preto si neľa Mgr. Ivana Šipeka, ktorý si vedie výborne. Taktiež je úzka odniesol so sebou ani jedného žiaka. Za sladké darčeky srdečspolupráca s Obecným úradom v Papradne. ne ďakujeme OÚ Papradno. Nech tá naša školička je stále tak krásna a rozdáva vedomosti stále 17. decembra ďalším pokoleniam, tak ako rozdávala nám. Tretia adventná nedeľa sa niesla Anna Pavlicová rod. Hikaníková v duchu vianočných piesni, ko-

v marci 2008 usporiada turistický oddiel Papradno na lyžiarskom svahu Podjavorníkom tradičný JOZEFOVSKÝ PRETEK, ktorý bude prispôsobený poveternostným podmienkam – dostatok snehu. Dátum konania bude vopred oznámeny.

29. marca sa stretnú športoví nadšenci na 5. ročníku stolnotenisového turnaja.

Milí rodičia! V aprílovom Polazníku som uviedla vyhlášku o prijímaní detí do materskej školy. Niektorí však chodíte deti prihlasovať až keď to naozaj potrebujete, čo nie je dobre, pretože, obecný úrad dostáva na dieťa MŠ štátnu dotáciu, ktorá sa vypočíta normatívmi podľa počtu prihlásených detí na školský rok. Aby bola kapacita MŠ naplnená, prijala som v apríli na tento školský rok aj trojročné deti, ktorých rodičia sú nezamestnaní, teda všetky deti, ktoré mali v MŠ prihlášku. Ďalšie deti môžem prijať až od 1.9.2008. Nezabudnite, zápis detí do materskej školy býva každý rok v marci. Helena Gardoňová, riad. MŠ 3

Stretnutie pri príležitosti 50. ročného jubilea Základnej školy v Papradne

Slávnostné, dojímavé, obohacujúce V sobotu 6. októbra 2007 sme si slávnostne pripomenuli 50. výročie otvorenia školy. S odstupom času a z ohlasov, ktoré sme zachytili, môžem konštatovať, že oslavy boli dôstojné, čo si naša jubilantka právom zaslúži. O 13.00 h otvorila škola svoje brány a privítala ľudí, ktorí sa zišli v jej priestoroch, aby si jedni zaspomínali na svoje pôsobenie v nej, iní na svoje školské roky, ale hlavne, aby sa stretli po rokoch učiteľ s učiteľom, žiak so žiakom, aby učitelia v dospelých ľuďoch spoznali svojich žiakov a aby bývalí žiaci poďakovali svojim učiteľom a pripomenuli im, že si na nich spomínajú. Pri vzájomných stretnutiach sa mnohým zarosili oči, veď stretnutie po rokoch nielen poteší, ale aj dojme. Mnohí zo zúčastnených sa nevideli roky, a tak im posedenie pri káve a koláčoch padlo vhod. Takmer tri hodiny bola škola svedkom srdečných zvítaní a objatí, sĺz i smiechu, takmer tri hodiny nestačili na všetky spomienky, príhody, zážitky....Až po viacerých upozorneniach sa návštevníci školy odobrali do kultúrneho domu na slávnostnú akadémiu, ktorá na konci zodvihla všetkých prítomných zo sedadiel a dlhotrvajúci potlesk bol odmenou pre všetkých účinkujúcich. Na slávnostnej akadémii okrem hodnotného programu a dojímavých prejavov Rudolfa Gajdoša, prvého riaditeľa tunajšej školy, súčasného riaditeľa ZŠ Mgr.Ivana Šipeka a starostu obce Štefana Hatajčíka boli učiteľom a zamestnancom školy, ktorí odpracovali viac ako 25 rokov v škole, i všetkým riaditeľom školy odovzdané ďakovné listy. Ďakovné listy s malou pozornosťou prevzali: Učitelia: Ažbeta Bazsóová, Božena Beníková, Margita Bulíková, Emília Cabadajová, Agáta Dulovičová, Eva Gabajová, Emília Hrošková, Regína Jágriková, Anna Jandušíková, Marta Kadáčiková, Emília Krupová, Ignác Lališ, Paulína Santusová, Ivan Šipek, Mária Umrianová a Margita Zdurienčiková.

Učebňa výpočtovej techniky na ZŠ sa rozrastá

Správni zamestnanci: Stanislav Balušík, Terézia Holienčiková a Anna Zdurienčiková. Riaditelia: Rudolf Gajdoš, Elena Kuvičíková in memoriam, Alfréd Hamara, Ján Medo, Milan Moravík, Vojtech Tomáš, Jozef Bielik a Ivan Šipek. Na prerušené spomienky mohli prítomní nadviazať na tanečnej zábave. Niektorí zostali kratšie, iní sa zabávali dlhšie, ale všetci žiarili šťastím a spokojnosťou. Za dôstojný priebeh osláv 50. výročia otvorenia školy sa chcem poďakovať všetkým, ktorí prispeli svojou prácou, ochotou, nápadmi i finančnou podporou a ktorí tak pomohli uskutočniť dobrú vec: učiteľom i správnym zamestnancom našej školy, OÚ Papradno i všetkým sponzorom. Mgr. Ivan Šipek Pekný mikulášsky darček dostala škola od OÚ Papradno. K doterajším desiatim počítačom pribudli ďalšie štyri počítače s príslušenstvom a jeden notebook, všetko v hodnote 100 000 Sk. Vzhľadom na veľký záujem o počítače, predovšetkým o internet nielen zo strany žiakov, pedagógov, ale aj širokej verejnosti z našej obce, bude mať väčší počet záujemcov prístup k týmto službám. V tomto školskom roku sme okrem bežného využitia počítačov na vyučovacích hodinách a záujmových krúžkoch rozšírili vyučovanie aj o dva nepovinné predmety informatiky na ročníku 1. – 4. Aj v budúcom roku počítame s využitím počítačov a internetu pre našich občanov. Aj cestou Polazníka ďakuje vedenie školy poslancom obecného zastupiteľstva a vedeniu obce za podporu a rozvoj počítačovej gramotnosti nielen žiakov, ale i občanov našej obce. 4

25. výročie folklórnej skupiny Podžiaran

Naše vzácne dedičstvo Papradňanské ľudové piesne – trávnice sú vzácnym dedičstvom po našich predkoch, ktorí do nich vložili radosť i smútok, lásku i bôľ – všetko svoje cítenie. Trávnice vznikali pri práci na roli, v lesoch, na bačovoch uprostred krásnej prírody, v domoch pri priadkach i pri rodinných udalostiach. Najmä v časoch bačovania oživovali naše osady, doliny i úbočia. Je v nich jednoducho, ale tak krásne, ospievaný život taký ako ho naši predkovia žili. Papradňanské ľudové piesne, ručne vyšívaný kroj, jednoduchý, chudobný, ale o to krajší – ženy v sukniach so záponami a rukávcami z ľanového plátna, muži zasa v huniach a nohaviciach zo súkna a s klobúkmi – to je Folklórna skupina Podžiaran Papradno.

S úctou a láskou spomíname na rozprávača Gašpara Michalíka, ktorý pôsobil pri folkóre dlhé roky, rozdával humorné slovo a pre pieseň Papradno, Papradno napísal text.

Bola založená v roku 1982, teda v tomto roku si folkloristi pripomínajú 25. výročie vzniku. No začiatky činnosti folklórnej skupiny spadajú ešte do 60-tych rokov minulého storočia, keď ju pri Slovenskom zväze žien v Papradne založili speváčky Vilma Šamajová, Helena Žilinčíková, Helena Turičíková a Helena Ceconíková. Vystupovali pri rôznych príležitostiach, napr. prvomájové sprievody, neskôr k nim pribudli aj muži V.Žilinčík, J. Ceconík, Š.Moravík, A. Balušík, G.Balušík, B.Balušík, S.Balušík. Pod vedením choreografa Dr. Hluchého vystupovali na folklórnych slávnostiach vo Východnej, Detve a Strážnici. Hudobný sprievod tvorili – heligónka Ignác Hlúšek a Jozef Lapúnik, drumbľa Ignác

Lališ, koncová píšťala Gregor Balušík. Skupina vystupovala samostatne, ale tiež s folklórnou skupinou Považan z Považskej Bystrice, keď svojimi piesňami vypĺňali prestávky medzi ich vystúpeniami.

Hoci folklórna skupina v takomto zložení zanikla, jej štyri zakladateľky účinkovali nepretržite až do oficiálneho vzniku folklórnej skupiny Podžiaran v roku 1982, keď sa vytvorila aj nová mužská skupina.

Túto pôvodnú skupinu natáčal aj prof. Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní a to v drevenici Jána Chaláňa. Časť z toho bola odvysielaná i v Slovenskej televízii.

Najskôr pôsobila pod Miestnym kultúrnym strediskom v Papradne pod vedením Anny Hromadíkovej, neskôr pod obecným úradom. Ako vedúci sa vystriedali Jarmila Šamajová-Knapová, Ignác Lališ, Anton Lališ, Pavol Máček, Jana Meštíková, Marcel Moravík. V počiatkoch skupiny boli problémom kroje, ktoré chýbali. Podarilo sa získať peniaze z odboru kultúry okresného úradu v Pov. Bystrici a kroje ušili odborníci v Uherskom Hradišti. Odvtedy vystupujú muži v huniach a nohaviciach z ručne vyšívaného súkna a s klobúkmi, ženy majú sukne, rukávce, košele a zápony z ľanového plátna. Kožu na krpce darovala Irena Harišová a ušil ich Ferdin Hamárik. O kroje sa stará Božena Štrbáková. Folklórna skupina prezentovala nie iba samotné piesne, ale tiež väčšie tematické programy – REDIKA, POSEDZENÁ, VOHĽADY, ZABÍJAČKA ... 5

Členovia folklórnej skupiny: Vilma Šamajová, Helena Turičíková, Viera Gáciková, Emília Gáciková, Pavlína Ábiková, Karola Kopániková, Alžbeta Hanajíková, Anna Hromadíková, Gašpar Michalík, Ľudovít Hanajík, Pavol Máček, Gregor Balušík, Anton Banínec, Martin Balušík, Matúš Lališ, Anton Lališ, Viliam Kontil, Jarmila Šamajová, Helena Žilinčíková, Helena Ceconíková, Oľga Trúchliková, Alexander Hrebičík, Marian Pilácik, Jozef Pilácik, Dominik Lališ, Belo Balušík, Ignác Lališ, Balušíková, F.Palková, M.Hrebičíková, Milan Kludaj, Izo Mikudík, Jozef Kľabník, Ján Miniarik, Alexander Hospodárik, František Šibik , Helena Levčíková, Karol Hamárik, Jozef Michalík, Pavol Knapo, Andrea Pilatíková, Ján Hároník, Baštek a ďalší. Celkom účinkovalo v histórii skupiny viac ako štyridsať členov. Základ repertoáru FS tvoria papradňanské piesne, trávnice. Hudobný sprievod tvorí heligónka, píšťala, drumbľa, ozembuch. Pôvodných piesní bolo veľa, škoda že odchodom starých spevákov a speváčok sa z toho množstva zachovala iba časť a hlavne melódie piesní upadli do zabudnutia. Hrdosťou celej obce je umenie členov folklórnej skupiny, ktorá tým správnym spôsobom šíri dobré meno obce Papradno. Za všetkých, ktorým piesne v podaní nášho, a on je naozaj náš , súboru prinášajú radosť, potešenie na duši a v dobrom ich nútia, aby si tiež zaspievali s nimi, sa chcem poďakovať všetkým mužom a ženám, ktorí udržiavajú toto dedičstvo našich predkov. Želám im, aby im zdravie slúžilo, aby im to čo najdlhšie „jačalo“. A tým mladším, ktorí dostali spev ako dar od Boha, nech ho využijú pre nás všetkých.

Počas svojej činnosti skupina vystupovala na miestnych, okresných, krajských aj celoslovenských súťažiach a folklórnych festivaloch a získala rôzne ocenenia a uznania. Najznámejšie miesta prezentácie skupiny: l l

l l l l

6

Slovenský rozhlas – program Klenotnica ľudovej hudby Folklórne slávnosti v Detve, Východnej, Hornej Maríkovej, Martine, Bojniciach, Žiline, Myjava okresné, krajské a celoslovenské súťaže folklórnych skupín Vystúpenia rodákom v Javorine okr. Galanta v r. 1994 vydala vlastnú magnetofónovú kazetu Naši folkloristi sa zúčastnili v Brezne na prehliadke Podstavekova heligónka

Bože, žehnaj tento dom... Potrebuje človek dnešnej doby požehnanie? Čo to vlastne požehnanie je? Slovo „požehnanie“ je odvodené z latinského „benedicere“, čo doslovne znamená „dobrorečiť“. Keď človek prosí o požehnanie, túži uchýliť sa pod Božiu ochranu a celkom konkrétne zakúsiť, že je s ním Boh. Náš život sa totiž môže vydariť len vtedy, ak budeme môcť znovu a znovu zakúsiť, že na nás pozerá priateľská Božia tvár, že nás Boh má rád. Požehnanie teda vnáša do zraniteľného a krehkého ľudského života život božský. Prameňom a pôvodcom všetkého požehnania je Boh. A on dovolil ľuďom, aby v jeho mene zahŕňali ľudí a stvorené veci Božím požehnaním. Požehnania majú v prvom rade na zreteli Boha; vyzdvihujú jeho veľkosť a dobrotu. A pretože udeľujú Božie dobrodenia, majú na zreteli aj ľudí, ktorých Boh svojou prozreteľnosťou riadi a chráni. Vzťahujú sa však aj na stvorené veci; ich množstvom a rozmanitosťou totiž Boh človeka požehnáva. Cirkev veľmi odporúča požehnania a stará sa, aby ich slávenie bolo naozaj na chválu a oslavu Boha a aby bolo zamerané na duchovný osoh jeho ľudu. Počas liturgického roka existuje celý rad rozličných požehnaní (osôb, miest, predmetov). Medzi ne patrí požehnanie príbytkov a rodín na začiatku nového roka, v období sviatku Zjavenia Pána (Troch kráľov). Kresťanský zmysel tohto požehnania je v tomto: Božia sláva sa viditeľne zjavila v Ježišovi Kristovi (preto okolo sviatku Zjavenia Pána), a preto sa má zjaviť všade, aj v našich domoch a bytoch. Požehnanie má ukázať človekovi, ktorý sa často cíti ako bez domova, že v jeho dome s ním prebýva sám Boh. A tam, kde býva Boh, môže spokojne bývať aj človek. Pri požehnaní kňaz žehná príbytok a prítomných znamením kríža, ktorý je znakom našej spásy. Pritom príbytok a prítomných aj pokropí požehnanou vodou, ktorá nám má pripomenúť náš krst a Ježišovo veľkonočné víťazstvo. Pri požehnaní domu kňaz zvyčajne píše požehnanou kriedou na horné veraje dverí znak, pozostávajúci z troch písmen C+M+B a nového letopočtu. Podľa ľudového názoru ide o iniciály troch kráľov (Gašpar, Melicher, Baltazár). V skutočnosti to však je skratka latinského požehnania: „Christus Mansionem Benedicat“ – „Nech Kristus žehná tento dom.“ Znak na dverách, pretkaný znakmi kríža, je akoby pečať. Ak sú dvere zapečatené, nemôžu dovnútra preniknúť mocnosti zla. Kiežby aj požehnanie domov na prahu nového roka prinieslo hojnosť Božej milosti, pokoja, vzájomnej lásky a odpustenia do rodín našej farnosti! Jozef Hlinka, farár

Svedectvo birmovanca

Požehnanie príbytkov a rodín (koleda) 2008 Požehnanie príbytkov sa koná podľa starobylého zvyku na začiatku nového roka, v období sviatku Zjavenia Pána (Troch kráľov). Toto požehnanie môže prijať každý, kto má oň záujem. Požehnanie možno prijať každý rok, samozrejme podľa okolností. Plán koledovania sme sa snažili urobiť tak, aby ste presnejšie vedeli, v ktorom čase vás chceme navštíviť. Farnosť sme rozdelili na 7 „rajónov“. V každom rajóne budeme koledovať dvaja (farár a kaplán) – jeden zhora, druhý zdola. Koledovanie v rajóne začína v stanovenom čase, až dokiaľ celý rajón neskončíme (to môže trvať približne 4–5 hodín). Požehnanie domov sa uskutoční za nasledujúcich podmienok, ktoré prosíme dodržať: 1. Prijať toto požehnanie je dobrovoľné! Nech ho prijmú len tí, ktorí naozaj chcú! Preto vojdeme len do toho domu, ktorý bude viditeľne označený. Dajte teda zreteľným spôsobom najavo, že čakáte kňaza a Božie požehnanie. Nechajte otvorenú bránku a na ňu pripevnite vetvičku. Z tohto znamenia musí byť jasné, že nás čakáte. Inak sa môže stať nepríjemná situácia, že vás obídeme, hoci to nemáme v úmysle. Ak bývate na odľahlých alebo ťažšie dostupných miestach, povedzte susedom, aby nás na váš dom upozornili, alebo sa nám vopred nahláste na fare (telefonicky na č. 4393356 alebo mailom na [email protected]). Je pekné – tam, kde to je možné –, keď niekto z rodiny (zvyčajne otec) čaká kňaza v bráne a uvedie ho do domu. 2. Pri požehnávaní domov nebudeme vyberať žiadne peniaze! Požehnanie prijmite ako našu bezodplatnú službu voči vám. Ak chcete venovať dar na kostol a na potreby farnosti, prineste svoj dar do kostola. Môžete tak urobiť na sviatok Troch kráľov, kedy bude zbierka na tento účel. Prosíme, nenúťte nás brať peniaze! 3. Pri návšteve kňaz len kratučko a na jednom mieste pozdraví domácich a spoločne s nimi sa pomodlí, požehná prítomných a príbytok (nie po celom dome). Na pozdrav kňaza: „Pokoj tomuto domu!“ odpovedáme: „A všetkým, čo v ňom bývajú.“ Nemajte nám za zlé, keď odmietneme Vašu pohostinnosť – jednoducho to nie je možné. Prosíme, nezdržiavajte nás, buďte ohľaduplní voči ďalším, ktorí nás budú čakať. Ak by ste chceli vo svojom dome prijať kňaza (kňazov) na dlhšiu návštevu, máte k tomu príležitosť počas celého roka. Radi prijmeme Vaše pozvanie.

Uplynul už viac než rok, čo dostali birmovanci prvý pokyn na prípravu. Poctivo si značiť účasť na svätých omšiach, ale tiež prichádzať Plán koledovania: bližšie k oltáru. Takto „okato“ ukázali mladí ľudia, že chcú prijať Ducha Svätého. Začali sa birmovanecké stretká a už nás čakal prvá Streda dopoludnia skúška. Po nej sme sa pustili do nácviku hranej krížovej cesty. Tá od 8. hod. 2. januára utužila nielen vzťahy medzi Papradnom a Brvnišťom, ale aj naše zdravie (pri skúškach sme na kopec nad cintorínom vyšli nie raz). Počasie sa zlepšovalo, vďaka čomu neboli stretká obmedzené len popoludní na faru a obecný úrad. Bicyklové túry a iné výlety boli skvelé, od 14. hod. hoci,...postupne nás ubúdalo. Dôležitým rozhodnutím bol výber birmovného rodiča a birmovného patróna. Vybrať si tieto dva vzory, ktoré je hodno nasledovať. Po dvojmesačnej pauze zazvoniť na fare dopoludnia a predstaviť birmovného rodiča kňazovi. Práve tam som si prvýkrát Štvrtok uvedomila, že som si vybrala správne. Ešte posledná skúška, ná- 3. januára od 8. hod. cvik, brigáda na fare a v kostole... A prišiel veľký deň birmovky. Samotný obrad trval pár sekúnd. Ako dlho však môže trvať, kým si uvepopoludní domíme, aký úžasný dar sme dostali? od 14. hod. Ale teraz...V čom som sa vlastne zmenila? Obzrela som sa na uplynulých šesť týždňov späť a spoznala som, ako vidím starosti a trápenie ľudí vôkol mňa, ako im chcem pomôcť, ako lepšie dokážem rozo- Sobota dopoludnia znávať dobré od zlého, koľko Božej múdrosti som počas prípravy dostala, koľko rád, ktoré som vtedy tak veľmi potrebovala. V najťaž- 5. januára od 8. hod. ších chvíľach objavujem dar nevyčerpateľnej sily a postupne spozpopoludní návam, aké je moje poslanie na svete. Začínam úplne inak prežívať od 14. hod. svätú omšu. Uvedomujem si, že vtedy, keď sa úporne snažím a stále sa mi nedarí, Boh ma nikdy nenechá padnúť. A hlavne, za to všetpopoludní Nedeľa ko som sa naučila úprimne ďakovať. 6. januára od 14. hod. Andrea Bašová

Jozef Hlinka, farár

I.

dolný koniec – pravá strana rieky od zdravotného strediska po školu (č. d. 1 – 312)

II.

dolný koniec – ľavá strana rieky od nových bytoviek po kostol (č. d. 1071 – 1350)

III. horný koniec – pravá strana rieky od obecného úradu po Košiare (č. d. 313 – 662) IV. horný koniec – ľavá strana rieky od kostola pod Kremnicu, Podúboč (č. d. 663 – 1070) V.

Brvnište – pravá strana rieky pri kostole (č. d. 1 – 258; 602)

VI. Brvnište – ľavá strana rieky pri škole (č. d. 259 – 605) VII Podjavorník osady . (č. d. 1370 – 1510) 7

V hlbokých horách Javorníkov v Papradňianskej doline je jedna menšia dolina zvaná Veľké Jastrabie. Nad ňou do výšky čnie kopec Malinovská. Touto dolinou preteká žblnkotavý Veľkojastrabský potok hlboko zarytý do kamenného podložia zeme. Potok sa vlieva do riečky Papradnianky pri osade Majer. Kedysi keď hory ustupovali ľuďom vznikla vo veľkojastrabskej doline letná osada nazývaná Zboranovce. Ľudia si tu nastavali drevených chalúp – bačovov. Dnes je dolina Veľké Jastrabie pustá. Ľudia ustúpili horám, všade sú hory a hory. Popadali – zhnili staré bačovy, len pár ich ostalo. Lúky, roličky, pasienky zarástli lesom. Len občas sem zablúdia drevorubači, hubári a milovníci prírody. Hore na stromom svahu nad osadou Zboranovce na pravej strane nachádza sa jedna asi dva metre vysoká a štyri metre široká, zvláštna skala odlišná od iných skál. Ľudia jej dali meno Čertova sklala, lebo ju vraj sem doniesol čert. A o nej je táto povesť. Štefan Meliš

Čertova skala Muselo to veru byť strašne dávno, čo sa táto vec udiala. V Podhradí bývala jedna pekná mladá dievka. Na svoju krásu bola však veľmi namyslená a pyšná. Medzi mládencami, ktorí ju prišli nahovárať na sobáš si preberala ako medzi planými hruškami. Ani jeden sa jej nepáčil, lebo si myslela, že sa jej ani jeden nevyrovná. Na každom našla chybu. Prešlo pár rokov a ona už mnoho, mnoho pytačov odmietla. Lenže roky, ktoré utekali, zanechali na nej svoje stopy. Jej vychýrená krása sa začala tratiť. Ale ona nie a nie sa vydať. Čakala, že raz ju príde o ruku požiadať dáky pán gróf. To sa však nestalo. Dievke prešlo tridsať rokov a stále nebola pod čepcom. Rady pytačov redli. Nakoniec prišiel ju nahovárať posledný pytač a hoci bol bohatý a pekný, odmietla ho. Odmietnutý pytač sa rozľútostil a v tej ľútosti preklial pyšnú dievku. „Nech ťa čert príde nahovárať!“ Odvtedy ako tento posledný nápadník odišiel o starú dievku nemal žiadny chlap záujem. Oškaredela, zlenivela a jej pýchu a hrdosť pokorila prichádzajúca staroba. Prešla jej štyridsiatka. Iné dievky dávno boli povydávané, mali svojich mužov, detičky, domácnosť. Všetko tak ako sa to patrí, len ona ostala opustená ako planá hruška v širokom poli. Darmo zatúžila po chlapoch. Tí sa za ňou ani neobzreli. Nikto ju už nechcel. Tu sa ona rozžalostila sama nad svojou samotou a raz večer, keď išla spať povedala si: „Nuž, keď je tak nedbám, nech ma hoci aj 8

sám čert príde nahovárať. Vydám sa aj za neho.“ Potom si ľahla a tuho zaspala. O polnoci ju zbudilo zo sna klopanie na okno. Vstala, podišla k oknu, podívala sa von, ale nič nevidela, lebo bola tma. „Kto je tam?“ spýtala sa. „ Ja pytač, prišiel som ťa požiadať o ruku. Len mi otvor dvere!“. Taký hlas sa ozval pod oknom. Dievka – starodievka naradovaná, že sa konečne vydá a nebude už ľuďom na posmechy, skočila ku dverám a milého pytača pustila dnu do izby. Potom rozsvietila lampičku, aby si ho lepšie obzrela. Pytač si sadol na lavicu a začal sa s ňou rozprávať. Avšak hrôza. Zbadala ona do akej kaše sa dostala. Veď to bol „nepleť sa vo snoch“ sám čert. A hneď aj začal ako budúci ženích. „Sľúbila si, že sa za mňa vydáš, nuž som prišiel, aby si sa stala mojou ženou.“ Tu sa ona zľakla a začala sa vyhovárať, že to ona len tak v zlosti vyriekla, že nevedela, čo vraví

a že aby radšej išiel preč, lebo že času na splnenie nevestinej žiadosti nemal. Letel ponad Manín ho na žiadny čin nechce. až sa vrchovce stromov ohýbali Ale čertisko neustúpilo: „ Raz si ako vo víchre. sa mi sľúbila a to platí. Ak nepôjdeš so mnou po dobrotky, vez- Keď skalu našiel, chmatol ju do mem si ťa po zlotky. Ožením sa pazúrov a hcel ju zdvihnúť. Nes tebou a spolu budeme v pekle dalo sa, lebo skala bola pevne hlboko prirastená. I začal po nej bývať.“ dupať kopytami a všade, kde duZbadala ona, že sa to s čertom pal ostali kopytá otlačené, kde ju nedá dohodnúť dobrým slovom. chmatol do rúk ostali otlačky rúk. Treba na neho vymyslieť dajakú Dlho, dlho sa s ňou namáhal až lesť. Hovorí sa, že na fígle starej ju nakoniec akosi vydrapil, odtrdievky je i čert krátky. Nuž aj ona hol. vymyslela fígeľ. Chytro sa pod ňu postavil a na„Dobre teda pán čert“ povedala valil si ju ako nejaký velikánsky mu „vydám sa za teba ak mi spl- batoh trávy na chrbát. Skala bola níš jednu žiadosť.“ Čert si myslel, ťažká a tvrdá. Lenže čert bol ešte že niet takej veci, ktorú by on ne- tvrdší. Celé jeho telo sa do skaly mohol splniť a súhlasil. „Pravda- vhĺbilo, ostal aj tam otlačok. Čert že ti ju splním. Aká je to žiadosť?“ zbadal, že to nie je taká ľahká A ona mu riekla, „Na samom vr- úloha ako si myslel. Veď do svitu chu Maníne práve na prostriedku bolo iba niekoľko minút. Zachvíľu trčí jedna skala. Ak tú skalu od- začnú kohúty kikiríkať. tiaľ do prvého kohútieho zakikirí- Zdvihol skalu do povetria a dal kania vytrhneš a odnesieš na sa s tým bremenom v let. Letel vrch Javorník, vydám sa za teba. ponad Váh len tak za ním vietor Ak to nedokážeš, viac sa mi na fičal. Mieril rovno k vrchu Javoroči neukazuj. Svadba nebude!“ níku ponad Papradňianskú doli„Keď len toľko chceš, to ja ľahko nu. Preletel ponad kopec Žiar spravím.“ zarehotal sa čert, vy- a už letel ku Malinovskej. Už bol behol dverami a letel na vrch Ma- nad Veľkým Jastrabím. Vtom sa z blízkej osady Majer ozval prvý nín hľadať to skalisko. kohúti hlas. Lenže čas bol už pokročilý. Noc sa chýlila k svitaniu. Čert mnoho Kohút ani sa nenazdal, čo zavinil svojim spevom. Čert stratil svoju moc. Skala, ktorú trogal na chrbte mu vypadla a rútila sa rovno dolu do hlbín vzduchu. S ohromným rachotom spadla dolu do starej jedľovej hory a tam sa zaryla do zeme. Čert doletel za ňou, znova ju dvíhať chcel, ale už nemal sily ani práva. Preto sa na nej vyvŕšil. Poskákal po nej, narobil na jej bokoch kopytami jamky, otlačil do nej zadok, ruky i nohy a potom sa prepadol. Pastieri a drevorubači, ktorí tade chodili odrazu sa veľmi divili, kde sa tam tá skala nabrala, keď tam prv nebola. Ale keď videli na nej čertove znaky nazvali ju Čertovou skalou. Stojí tam dodnes a občas si ju prídu zvedaví ľudia poobzerať.

Šťastné a veselé

Vianočný príbeh o láske

Od októbra nás televízia i rozhlas denno-denne kŕmia reklamou, že Vianoce sú už za dverami. Nezaostávajú ani naše super a hypermarkety, ktoré sú od rovnakého času vyzdobené vianočne. Istý zákazník v Tescu sa s posmechom pýtal predavačky, ktorá dva mesiace pred Vianocami zdobila stromček, či už predávajú aj veľkonočné vajíčka.

Žili raz mladí manželia, veľmi chudobní, ale šťastní a plní vzájomnej lásky. Ona mala nádherné husté čierne vlasy stiahnuté do dvoch hrubých vrkočov, ktoré jej siahali priam po kolená. Hoci nebola krásavica, ale každý, kto ju videl, musel ju obdivovať pre jej vlasy. On bol úradník na tom najnižšom poste a jediné, čím by mohol vzbudiť záujem okolia, boli jeho zlaté vreckové hodinky. Zdedil ich po otcovi, ale bez potrebnej zlatej retiazky, ktorá visiac z jeho vrecka, by každého upozornila, že je ich majiteľom. Pochopiteľne, že veľmi chcel mať takú retiazku a ona o jeho túžbe vedela. Aj ráno na Štedrý deň si predstavovala jeho radosť, keby mu ju darovala. Nemala ale peniaze na nijaký vianočný dar, kdeže zlatú retiazku! Zrazu dostala nápad. Vybrala sa bez váhania do mesta, predala svoje krásne vlasy a utekala k zlatníkovi. Kúpila mužovi zlatú retiazku, tú, ktorú on vždy vo výklade obdivoval.

Ježiško sa nespomína nikde. cennými, papiermi si ovešal svoj Všade vidno len Deda Mráza máj. a pozývajú nás na Diabolské Zhodli sme sa na tom, že každéVianoce. ho máj je pekný, ale najvačiu Naozaj sa ponúka všetko možné cenu má to, že sme sa po toľaj nemožné: kých rokoch stretli živí a zdraví. umelé stromčeky, s čím mož- Metéria ešče nerobí ľudzí ščasl no súhlasiť, veď sa ušetrí ne- ných a spokojných.“ jeden „lesný krásavec“, V medzivojnovom období aj vianehovoriac o tých vyrúba- nočné darčeky bývali skromné. ných a odhodených v hore, Nejaká súčasť odevu, krpčeky, ešte pred Vianocami vyšívaná košieľka, vyrezávaný veľké množstvo vianočných drevený koník či handričkové l ozdôb, len ako si správne vy- páňa. Potešilo všetko, aj kúsok brať, keď trendy vo výzdobe klobúkového cukru. Skúste dať sa neustále menia, aby sme teraz svojim ratolestiam pod v očiach iných nevyzerali sta- stromček niečo na oblečenie. romódne. Voľakedy to boli Otrčia pysk a sklamane povesalónky a pestrofarebné guľ- dia:“ To by ste mi museli kúpiť aj ky rôznych veľkostí i tvarov, tak.“ dnes je moderné zdobiť v jed- Po 2. svetovej vojne boli darčeky nej farbe. Dokonca istý aran- o niečo bohatšie. Pribudli hračžér nás presviedčal, že tento ky, knižky, leporelá a sladkosti rok letí čierna. Žeby k tým (dali sa kúpiť v obchode v paklíku Diabolským Vianociam? alebo dodala UNRA). Bolo to dávno, čo nám ešte ako Jedna známa si zaspomínala na malým deťom starší sused posvoj vianočný darček z tohto obrozprával svoj príbeh o vianočdobia, ktorý sa zmenil na žiaľ ných stromčekoch: a plač. Ako prváčka dostala od „ Boli sme traja dobrí kamarádzi. Ježiška „kaučukovú panenku“. Duhé roky sme sa nevidzeli, lebo Bola nesmierne šťastná, lebo vypukla 1.svetová vojna a každý takú nemala ani jedna jej kamasa ocitnúl na iném konci sveta. rátka. Ona sama sa doteraz hraTrvalo niekoľko rokvo po jej la len s handrovými bábikami, skončení, kedz sme sa na Sviat- ktoré jej ušila mama alebo sama. ky znovu stretli, zvítali, povinšovali si, niečo vychľupli a samo- Chcela sa pochváliť aj spolužiačzrejme aj sa ponaščevovali. kam, a preto si ju zobrala do škoA jako to býva zvykom aj čiľ, oša- ly. Keď sa popoludní vracala docovali sme jeden druhému máj. mov, zastavila sa pri deťoch, ktoJá, kerý som bol celý čas doma, ré sa spúšťali dolu kopcom na mal som jedličku zavesenú na sánkach. Sánky nemala, tak na poliení, vyzdobenú slamenými zvezenie použila školskú kapsu. reciaskami, jabúčkámi a orecha- Na to, že v nej má vysnívanú bámi. Pod májom pohár madu biku zabudla. Zostala z nej len a oplátky upečené v klieščoch kôpka polámaného kaučuku. Porovnávať terajšie darčeky, poščaných na fare. Amerikán, to ból ten, kerý sa vrá- (hračky od výmyslu sveta, ktoré cil spoza mora, kam odešól za zapĺňajú celú detskú izbu, exozárobkom, mal máj ovešaný na tické dovolenky, pre manželku ty časy nevídanými sklenenými a dospievajúcu dcéru plastická guľkami a staniólovými reciaská- operácia) s nedávno prešlým časom je doslova nemožné. mi. Trecí sa vrácil z ruského zajacia, chudobný jako koscelná myš. Prežil aj VOSR a domvo sa dostal cez Vladivostok a Suezský prieplav. Na pamiatku si doniesól plný ruscak papierových peňazí, cárských, revolučných aj porevolučných. A týmito, už bez-

Oproti minulosti si žijeme v blahobyte a aj keď spojenie človeka s človekom cez mobil je možné v priebehu niekoľkých sekúnd či minút, predsa sme si, žiaľ, oveľa vzdialenejší a odcudzenejší ako kedysi. M. a A. Balušík

On keď išiel domov z úradu, si všimol, že vo výklade u zlatníka už nie je zlatá retiazka a zamrzelo ho to. Ale na jej mieste ležala krásna spona do vlasov. „To by bol pravý vianočný dar pre moju ženu“ pomyslel si. Ani on neváhal, vymenil svoje zlaté hodinky za zlatú sponu do jej vlasov. Pod vianočným stromčekom jej dal sponu do vlasov, ktoré si odstrihla a ona mu retiazku k hodinkám, ktoré predal... V ten večer boli nesmierne šťastní.

Pečenie narýchlo Jablkové rezy 3 vajcia,1,5 pohára cukru, 3 poháre hladkej múky , 2 poháre postrúhanej cukety, 1 pohár oleja, 1 lyžička sódy, trochu prášku do pečiva, kakao Krém: 1 tvaroh, 150 g mletého cukru, 1 vanilkový cukor, 1 vajce, 3/4 masla Vajco s cukrom ušľaháme, zamiešame s ostatnými ingredienciami. Nalejeme na plech a pečieme v stredne vyhriatej rúre. Upečené rezy pokryjeme tvarohovým krémom a posypeme škoricovým cukrom.

Perník s jablkami 2 jablká, 300 g hladkej múky, 200 g cukru, 50 g medu, 2 vajcia, 2 lyžice rumu, 8 lyžíc mlieka, 1 prášok do perníka Poleva: 200 g práškového cukru, šťava z 1 citrónu, červená potravinárska farba Jablká nakrájame na malé kocky. Cukor, med a vajce vyšľaháme do hustej peny. Potom pridáme rum, mlieko a múku s kypriacim práškom do perníka. Všetko premiešame a pridáme jablká. Pečieme v predohriatej rúre pri 150 °C asi 35 minút. Práškový cukor a šťavu z citróna spolu s dvoma lyžicami vody utrieme na hladkú polevu, zafarbíme. Potrieme vychladnutý perník. 9

ODPOČUTÉ V októbri sme oslávili 50. výročie otvorenia školy. Pozvanie na slávnostnú akadémiu do KD dostali len „poprední ľudia“, ostatní by sa vraj nepomestili. Zvláštne, keď sa pred 50-timi rokmi škola otvárala, malo Papradno podstatne viac obyvateľov ako dnes a štyrikrát viac žiakov. Na slávnosť boli pozvaní všetci a všetci sa pomestili. *** Jožkovi donesú krstní rodičia zo zájazdu z Nemecka texasky. Celý pyšný si ich na druhý deň oblečie do školy, ale popoludní sa domov vráti s plačom. „Joško, čé sa ci stalo“, pýta sa ho preľaknutá mama. „Súdruška učiteľka ma dala kľačac do kúta, lebo že som oblečený po kapitalisticky“. *** Malý Ferko donesie zo školy poznámku v žiackej knižke : Váš syn sa neslušne vyjadril o súdruhovi Chruščovovi. „Čo si zas natáral“, hnevá sa otec. „Ništ, len som povedal že Chruščov je lebavý. A šak to je pravda, „ bráni sa Ferko. Na rodičovskom združení vysvetľuje triedna profesorka rodičom študentky: „Viete, štúdium na gymnáziu je ťažké a vaša dcéra ho nezvláda. Nemohli by ste ju dať na niektorú inú, menej náročnú školu?“ „Nerobce si starosci, pani profesorka. Ona to už má vybavené, pôjdze za učiteľku“. V prvé novembrové dni, keď na cintoríne zdobíme hroby kvetmi a zapaľujeme sviečky, každý z nás spomína na svojich drahých zosnulých. Všeličo sa nám vtedy premietne v hlave. Akí boli, ako žili a ako ťažko museli pracovať, aby vôbec prežili. Dôležité bolo obrobiť polia a postarať sa o dobytok. Pre seba a na deti zostalo len málo času. Pýtajú sa istého Podžiarana: „A koľkože ľudzí ve vašjej osadze vlastne žíje?“ „To ci teda nepovjem, ale vjem, že tu chováme 49 kráv“. Zimné mesiace bývali obdobím zabíjačiek, veď prasa ešte donedávna chovali takmer v každom dome. Dnes je to skôr výnimka, radšej sa kúpi hotové, zabité. Ale na mnohé príhody, spojené so zabíjaním, či údením mäsa, veselé aj smutno-veselé sa spomína dodnes. V časoch, keď sa ešte odovzdávali povinné dodávky a ich plnenie bolo podmienkou na získanie zakálacieho listu, dvaja susedia sa dohodli, že to skúsia na čierno. Začali skoro ráno, ešte za tmy. Domáci mal sviňu vyhnať z chlieva a sused ovaliť sekerou po hlave, aby nekvičala. Prasaťu sa ale z chlieva nechcelo a tak ho gazda ťahal von za uši. Keď sused zbadal v dverách chlieva niečo biele, mysliac si že je to prasa, tresol do toho tyľcom sekery. V tom sa ozval strašný rev, lebo trafil gazdov zadok v súkenných nohaviciach. Už sa len s ľútosťou opýtal: „Moc som ci?“ Istý gazda šiel údiť klobásu. Svoju udiareň nemal a tak si požičal od suseda. Udiareň chodila stále po poščiavkách, nečudo že bola rozheganá a dym mal dosť dier, aby miesto mäsa údil okolie. Gazda sa ju preto rozhodol vylepšiť. Zobral asfaltové sudy a zhora i z bokov ju obložil plechmi – asfaltovou stranou do vnútra. Príde syn z roboty, zvedavý nazrie do udiarne a pýta sa: „Čé sú ty klobásy jakési čjerné a smrdzia?“ Iný gazda, zároveň aj mäsiar, sám zabíjal, sám si aj narobil klobásy. Keď už bola zavesená v udiarni, unavený hovorí svojmu 10 –ročnému synovi: „Daj na ne pozor, trochu si zdriemnem.“ Asi za hodinu ho syn budí : „Tato, tato, stávaj, už horia!“ V dávnejších časoch, keď ešte nebolo rádio a o televízii ani nechýrovali, ľudia si potrebovali počas dlhých zimných večerov vyplniť čas. Strúhali šindely, priadli vlnu a konope, tkali. Pritom si rozprávali rôzne príbehy i osobné zážitky. Jeden mládenec porozprával takýto : Každú noc ke mne chodzila prilihačka. Ból som z toho neščastný. Spával som v izbe a tak som si pomyslel, že si ľahnem na poval, hadám ma tam nenájdze. Ale večer prišla za mnú aj tam. A kedz si zas na mňa líhalo to škaredé, strapaté dzievčiasko, z poslednej sily som na ňu zakričal: „Daj j…c!“ Prilihačka sa na mňa pozrela, urobila „chachacha“, stala a pobrala sa preč. Jako odchodzila, furt opakovala : „teda j…c, chachacha, teda j…c, chachacha. Odtedy som mal pokoj. Väc za mnú neprišla. 10

S humorom Kúpala sa škaredá Mara v potoku a chytila zlatú rybku. Rybka jej hovorí: „Keď ma hodíš naspäť do vody, splním ti tri želania. Mara si najprv želá pekné auto a potom vrece peňazí, najlepšie eúr. „Dobre uvažuj, už máš len jedno, posledné“, upozorňuje ju rybka. „Chcem, aby mi neodolal ani jeden chlap“. „Ako chceš, Kača hlúpa“ pomyslí si rybka a z Mary sa stane čapované pivo. *** Zo stroskotanej lode sa zachráni Američan, Rus a Maríkovec. Žijú na pustom ostrove a živia sa chytaním rýb. Raz ulovia zlatú rybku. Tá im sľúbi, že ak ju pustia, splní každému jedno prianie. Američan si želá, aby bol naspäť doma, pri svojej rodine. Stane sa. Rus si želá dostať sa do Moskvy na Červené námestie, k mauzóleu Lenina. Stane sa. „Sväté, nebeské“, hovorí Maríkovec, „a čo tu já ostanem sám? Nech sa tí dvaja ke mne vrácia!“

Modlí sa v kostole vrúcne jedna stará dievka: „Pane Bože, od života už nič nečakám a pre seba od teba nič nežiadam. Ale mojej dobrej mamičke, za jej lásku a starostlivosť by si mohol konečne poslať nejakého dobrého, šikovného a bohatého zaťa.“ *** Jožko, člen dychovky, cvičí doma na trubke. Vtom sa ozve tresk a za tým rinkot skla. Pribehne otec a nadáva : „Čo je to za kravál?“ „Ale, sused nám hodil do okna kameň, asi sa mu neľúbi ako hrám a ruší ho to.“ „To je ale somár. Veď teraz ťa bude počuť ešte viac.“ *** „Počúvaj, Boža, ktorý filmový hrdina by ťa dokázal uspokojiť?“ pýta sa Zuza svojej kamarátky. „Čo ja viem? Že by Sedem statočných?“ *** „Strýko, ja tu vôbec nemám vašu kartu. Kedy vás naposledy vyšetrovali?“ pýta sa lekár pacienta. „ Pár hodín predtým ako ma na sedem rokov zavreli.“

Ako sme vítali príchod spasiteľa Podľa Biblie, príchod Spasiteľa oznamovali anjeli spevom a pastieri plieskaním s bičmi, aby bolo túto radostnú zvesť počuť čo najďalej. Tradícia plieskania bola u nás v medzivojnovom období doplnená strieľaním z mažiarov. Bol to prevŕtaný kus železa, ktorý sa naplnil pušným prachom, kukyma (odpad z konope a ľanu) alebo hlavičkami z maslových zápaliek (obsahovali biely fosfor), zaistil dreveným klinom a nakoniec odpáli žeravým kutáčom. Strieľalo sa hlavne po polnočnej omši pri kostole. Neskôr, po 2.svetovej vojne sa tajne využívali zostatky vojnovej munície. Školopovinní chlapci používali na streľbu „garbid“. Dal sa za malý peniaz kúpiť u miestneho kováča, ale bol voľne dostupný aj v obchodoch. Každá plechovica s odnímateľným, ale tesným uzáverom bola vzácna. Nejedny, remeňom vyprášené nohavice, aby boli vedeli rozprávať, prečo ešte celkom dobrá plechovka od farby, laku alebo marmelády (určená na „čosi, čo sa zéjdze“) mala deravé dno presne v prostriedku. Do takto pripravenej „piksle“ sa dal kúsok karbidu, na ktorý sa napľuvalo a rýchlo zavrelo. Podľa veľkosti krabice sa počítalo do 5-tich alebo 10-tich a k otvoru v dne sa priložil plameň sviečky. Acetylén, ktorý sa vytvoril explodoval a pri výbuchu vyletel vrchnák. Napľuvať na karbid, uzatvoriť vrchnák, odpáliť. Toto sa opakovalo, kým sa neminul karbid alebo niekto nerozohnal strieľajúcich palicou či haluzou. Keď sa traskavá zmes zmenila na zápalnú a z otvoru v dne vyšľahol plameň, ale nevybuchlo odnieslo si to opálené obočie alebo ruka. Neboli to však žiadne vážne poranenia. Strieľalo sa ešte napr. aj s kľúčmi a inými spôsobmi, ktoré radšej nespomínať. My starší vieme o tom svoje. Dnes sa dá za niekoľko stovák korún narobiť toľko hluku, rachotu a taký ohňostroj, že môže konkurovať bývalým večerným oslavám VOSR. Plieskanie bičom dávno zaniklo a dnes si už málokto spomenie, prečo sa vlastne na Vianoce a Nový rok toľko strieľa. A.Balušík